Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov.
Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý.
Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa však vyskytuje názov vilija alebo vigilija. Odvodený je od latinského vigília, čo znamená predvečer sviatku.
Málokto si uvedomuje, že Štedrý deň je vlastne oslava 25. decembra, na kedy pripadá hlavný vianočný sviatok.
Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia až o polnoci z 24. na 25. decembra a hlavná vianočná omša je 25. decembra predpoludním.
Dohviezdny večer
Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície.
Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom.
V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska sa vzhľadom na tieto časové posuny preto používa aj pomenovanie 24. decembra - Dohviezdny večer.
Pôstny večer
Známe je aj používanie názvu Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer.
Tieto názvy súvisia s tradíciou nejesť celý deň a tak sa nachystať na bohatú večeru 24. decembra.
Kračún
V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zase zachovalo staré pomenovanie Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony), aj rumunčina (Grăčiun).
Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako - pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.
Vianoce, Hody, Sviatky
V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten.
V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody.
V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im zase hovorilo jednoducho Sviatky.
