LIPTOV. Arnoldovu cestu do teplých krajín sleduje cez internet široká verejnosť s napätím. Dravec, ktorý si v súčasnosti nevedomky užíva kariéru najsledovanejšieho slovenského orla, sa vyliahol pravdepodobne v niektorom z liptovských hniezd.
Na Slovensku hniezdi v súčasnosti okolo 600 až 800 párov orla krikľavého, z toho trinásť na území Tatranského národného parku. Pre svoju existenciu, najmä v čase párenia, potrebujú pokoj.
Ľudia musia okolo hniezd chodiť po špičkách a drevorubači sa hniezdnemu stromu v čase rozmnožovania a výchovy mláďat vyhýbať v tristometrovom okruhu.
Hniezdi iba v korunách stromov
Orol krikľavý hniezdi v lesoch na území liptovských urbárov či pozemkových spoločenstiev. Páči sa mu napríklad v Beňušovciach, Ploštíne či Smrečanoch. Urbárnici sa musia prispôsobiť obmedzeniam zo strany úradov životného prostredia a obmedziť lesohospodársku činnosť v ich okolí. Tento druh orlov si hniezda stavia len na stromoch.
Úrady životného prostredia pravidelne prešetrujú, či sa situácia nezmenila a nepominuli dôvody obmedzení.
Zákon o ochrane prírody a krajiny hovorí o tom, že v období rozmnožovania, teda od skorej jari do leta, sa nesmie v tristometrovom okruhu od hniezdneho stromu ťažiť, stavať, dokonca ani vchádzať autami. Platí to nielen pre orly a sovy, ale všetky chránené vtáky.
„Opatrenia majú znížiť vyrušovanie počas hniezdneho obdobia a zabezpečiť ochranu hniezdneho biotopu v bezprostrednom okolí hniezd po celý rok,“ povedala Zuzana Guziová z Občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku.
Pozemkové spoločenstvá obmedzenia rešpektujú
Liptovské orly sa zahniezdili v lesoch, ktoré patria súkromným majiteľom združených v pozemkových spoločenst- vách. Tie musia dodržiavať obmedzenia a na určitý čas v roku sa zrieknuť ťažby v blízkosti hniezd.
Zo štátu za to môžu žiadať finančné odškodnenie. Pozemkové spoločenstvá podľa Guziovej dohodnuté pravidlá väčšinou dodržiavajú.
„Ojedinele sa vyskytujú prípady, keď pozemkové spoločenstvo ochranné podmienky nedodrží. Takéto porušenia ochranných podmienok môžu mať fatálny vplyv na predmet ochrany, v tomto prípade populáciu orla krikľavého,“ spresnila. Ochranu orla krikľavého finančne podporuje Európska únia prostredníctvom programu Life vo viacerých členských štátoch.
Dotáciu dostala aj organizácia Ochrana dravcov na Slovensku, ktorá od roku 2011 aj s podporou elektrární úspešne realizuje projekt Ochrana orla krikľavého na Slovensku.
Les nevytvárajú len stromy
Ivan Dzúrik, predseda Pozemkového spoločenstva Ploštín hovorí, že sa bez problémov obmedzeniam prispôsobujú. Komplikovaná situácia môže nastať vtedy, ak majú v lesoch kalamitu a pre výskyt hniezdisk orla krikľavého ju nemôžu spracovať a musia čakať, kým dravci vychovajú mladé.
„Lesy sa nedajú vnímať len z pohľadu hospodárskeho osohu. Patria do neho aj zvieratá, ktoré treba chrániť, lebo inak by les stratil význam,“ povedal Dzúrik a opísal tohtoročný zážitok odborného lesného hospodára.
„Pri pochôdzke po silnej vetrovej búrke našiel vypadnuté mláďa orla krikľavého. Zabalil ho do vlastnej vetrovky, zaniesol k veterinárovi a odtiaľ sa dostal do opatery Záchrannej stanice pre zranené živočíchy v Zázrivej,“ spomenul predseda jeden z príkladov spolunažívania človeka a chráneného dravca.
