RUŽOMBEROK. Nielen svoju tvorbu, ale aj región, krajinu a Slovensko zviditeľňuje v zahraničí. Od New Yorku, cez Sydney, európske krajiny až po Čínu.
Ľubomír Schmida sa ako autor dlhodobo zúčastňuje na mnohých domácich a medzinárodných výstavách, salónoch či festivaloch. Získal na nich mnohé ocenenia.
V poslednom období mal napríklad autorské výstavy s názvom Maľované svetlom na Ukrajine a v Poľsku. Spolu s Ivanom Kenézom a Igorom Čomborom vystavovali päťdesiat fotoobrazov s názvom Rýdze farby srdca Európy – Slovenska v sídle Organizácie spojených národov v New Yorku.
Na opačnej strane zemegule v austrálskom Sydney sa v tom čase uskutočnila ich výstava Slovensko naša zem.
Ľubomír Schmida sa prednedávnom zúčastnil aj na 15. medzinárodnom festivale Li Shui v Číne, na ktorom vystavovalo tristo fotografov z päťdesiatich krajín sveta.
Na fotofestivale Li shui sa zúčastnil štyrikrát
So Zväzom čínskych fotografov začal Zväz slovenských fotografov (ZSF) spolupracovať v roku 2006 na 28. svetovom kongrese Svetovej fotografickej asociácie v Paríži (FIAP) v Cheng Du v Číne. V roku 2007 dostali od Číňanov pozvanie na 12. medzinárodný fotograficko-kultúrny festival v Li Shui. Ľ. Schmida tam mal autorskú výstavou Živly Zeme Liptov - Tatry a fotofestivalu sa zúčastnil ešte trikrát.
Na štyroch ročníkoch mal spolu štyri multimediálne prezentácie svojej a slovenskej tvorby členov Zväzu slovenských fotografov, tri autorské výstavy, osemdesiat fotografií.
Na 13. ročníku získal v silnej konkurencii ocenenie za najlepšiu umeleckú fotografiu s názvom Línie Tatier, ktorá ostala v archíve Múzea Zväzu čínskych fotografov v Li Shui.
Na tohtoročnom 15. fotofestivale vystavoval dvadsať fotografií s názvom Maľované svetlom. „Som hrdý, že svetová fotografická komunita prijala Zväz slovenských fotografov a Slovensko za rovnocenného spoľahlivého a kreatívneho partnera. Potvrdzuje to priestor, ktorý máme na výstavách, prednáškach a multimediálnych prezentáciách na festivaloch.“
Teší ho aj, že jeho fotografie z Liptova a okolia môže prezentovať na takomto svetovom festivale. „Najdôležitejšie ale je, že účastníci obdivujú našu krajinu, ktorá ich očaruje farebnosťou, rozmanitosťou a malebnosťou."
Na fotofestivale v Číne bolo od jeho vzniku vystavených vyše stotisíc fotografií od osemtisíc autorov. Napríklad aj najdlhšia fotopanoráma rieky dlhá tridsať metrov, alebo veľkoplošné diela domácich a zahraničných autorov s rozmermi päťkrát tri metre.
Fotografiou zastaví okamih, aby ho videli aj iní
Ľ. Schmida prišiel do kontaktu s fotografiou ako žiak na základnej škole. Svoju tvorivosť rozvíjal vo fotokrúžku na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši.
Výtvarne začal tvoriť v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy získal niekoľkokrát prvé miesta v okresnej súťaži aj celoslovenskej súťaži AMFO.
„Fotografia pre mňa znamená zastavenie času a zachytenie neopakovateľného okamihu v prírode. S týmto okamihom sa môžem podeliť s ľuďmi, ktorí na mieste zastavenia času neboli. Fotografia má tak úžasnú silu energie zachytenej prírody,“ povedal.
Ľ. Schmida pracuje na celoživotnom diele Živly zeme - voda, oheň, vzduch a zem. Viac ako tridsať rokov zachytáva deje a premeny krajiny hlavne Liptova, Oravy, Tatier.
„V mojich fotografiách je odkaz pre budúce generácie, aby sme si chránili prostredie a krajinu v ktorej žijeme,“ vyjadril sa.
Začínal klasickou čiernobielou fotografiou
Jeho najobľúbenejšou témou je krajinárska a atmosférická fotografia prírody, zvláštne mraky pri východe a západe slnka, hmly, blesky, dúhy, mesiac, mliečna dráha - kombinované so živlami zeme, vesmírom, ohňom, vzduchom, vodou a zemou.
Fotografovať začínal v čase čiernobielej a farebnej fotografie. „V klasike som našiel veľa výborných postupov pri vytváraní finálneho obrazu a zhotovenia fotografického diela podľa mojich pocitov a predstáv. Podľa mňa, každý, kto sa chce vážne zaoberať fotografiou, by mal prejsť celým procesom fotografovania a spracovania na film čiernobiely, farebný aj diapozitív. To ho prinúti premýšľať o výsledku obrazu, hĺbke ostrosti, kompozičných zásadách farebných akcentoch a ďalších atribútoch fotografie.“
Viac možností digitálneho snímania obrazu
Zaujímalo nás, ako sa Ľ. Schmida vysporiadal s príchodom nových technológií, ktoré zasiahli aj do procesu fotografovania.
„Digitálnu fotografiu som prijal ako pokrok doby, zjednodušený proces aj jednoduchšie zhotovenie fotografie ako výsledku tvorenia. Film má pre mňa určite neopísateľné čaro, má energetický náboj, prirodzené optofyzikálne vlastnosti, ktoré sú bližšie k mojim pocitom a výslednému obrazu, čo súvisí s mojím filozofickým poznaním éterických a ezoterických princípov,“ odpovedal.
Digitálne snímanie obrazu ale, ako povedal, podstatne urýchľuje spracovanie a op-ravu chýb pri snímaní svetlosti, kontrastu, farebnosti, ale hlavne menenie citlivosti a farebnej vyváženosti priamo na fotoaparáte, čo sa pri filme nedalo.
Myslí si, že hlavne si treba vybrať žáner a tému, v čom sa chce autor zdokonaľovať, napríklad detaily, portrét, akty, krajinu, reportáž, street foto, nočnú fotografiu. Podľa neho nie je dobré fotografovať všetko a nakoniec nič poriadne. So svojimi skúsenosťami sa rád podelí ako lektor na mnohých fotoplenéroch, workshopoch a výstavách.
