LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Existujú slová významovo jasné. Hoci sú číre a vystihujú podstatu vecí, nemusia sa vždy dotknúť toho najhlbšieho miesta duše človeka. A preto som hľadal súvislosti, ktoré by ma k tomu miestu doviedli. Z celého srdca som si prial, aby som pochopil, precítil a zachytil to podstatné a potom mohol s láskou odovzdať ako dar,“ napísal liptovský pesničkár na obale najnovšieho cédečka.
Poslucháčom sa na ňom slovom a piesňou prihovára aj jeho dcérka Lesanka. Viac o súvislostiach a Súvislostiach Janko Svetlan Majerčík v rozhovore.
Prečo CD dostalo názov Súvislosti?
- Pretože všetko so všetkým súvisí. Uvedomujem si to čoraz intenzívnejšie. Všetci sme s každým a so všetkým poprepájaní neviditeľnými vláknami bytia napriek tomu, že každý z nás má inú cestu. Máme však jeden cieľ.
Kto boli vašimi cédečkovými spolupracovníkmi?
- Súvislosti som nahrával v štúdiu Za vodou v Brezne u priateľa, muzikanta Michala Truschana, ktorý sa okrem majstrovania so zvukom aj aktívne zapojil do nahrávania elektrických gitár a klávesových nástrojov. Keď už boli piesne nasurovo nahraté, prišiel Martin Geišberg, ktorý pomohol so spevom a píšťalkami. A Miroslav Plachý z Liptovského Mikuláša, ktorý nás pri nahrávaní všetkých usmerňoval ako rodený producent. Aby som nezabudol, prišla nás pozrieť aj Lucka Laková. Akoby náhodou, a tak vôbec nie náhodou vznikol zaujímavý obal na cédečko. Na úplný koniec nahrávania som doviezol do štúdia i moju osemročnú dcérku Lesanku.
Ako sa postavila k spolupráci ona?
- Lesanka je veľmi zodpovedné dievčatko. Netušil som, že nahrávanie bude pre ňu taký veľký zážitok. Chcem ju pochváliť, zaspievala svoju časť na prvý šup. Bol som blízko nej a nikdy na to nezabudnem.
Nazvali ste najnovšie piesne obyčajnými napriek tomu, že sú podľa poslucháčov neobyčajné. Ako k vám prišli?
- Piesne sú obyčajné. Chcel som zaznamenať jednoduchosť, jasné a číre obrazy. Keď sa pri počúvaní piesne vytvárajú obrazy, vtedy je to ono. A prečo sú podľa poslucháčov piesne neobyčajné? Možno hľadajú sami seba a obrazy v piesňach im čo-to napovedia.
Ktorá z najnovších piesní je vám najmilšia?
- Mám rád všetky rovnako. Ako by som mohol mať jednu radšej ako druhú? Sú ako moje deti. Každá vytvára príbeh, precítený, prežitý, alebo taký, ktorý chcem, aby sa ešte len stal. Napríklad pieseň Stretol som brata je o mojom bratovi z minulého života, s ktorým som sa opäť stretol v súčasnosti, v živote, ktorý prežívam tu a teraz. Alebo pieseň Včely je vyjadrením mojej prosby, aby sme si viac vážili a chránili tie malé nenahraditeľné tvory, ktoré keď vyhynú, ostávajú nám vraj štyri roky života. Túto vetu povedal, tuším, Albert Einstein.
Na CD počuť aj netradičné zvuky a nástroje.
- Súvislosti začínajú kresadlom, ktorým jedného jesenného večera Doly, môj indiánsky priateľ, zažínal oheň. Ten zvuk je autentický a vyjadruje snahu o hodenie iskry, z ktorej môže byť v budúcnosti, keď budú-CNOSTI ohník, vracajúci nás k prírode a súladu s ňou. V piesňach sa však objavujú aj rôzne iné nástroje. Sú z rôznych kultúr, čo vlastne tiež vyzdvihuje fakt, že všetko so všetkým súvisí. Znejú blízko seba, napríklad šamanský bubon, slovanský dob, tibetská misa, udu drum, zvonkohra koshi, tingsha, ale aj makovice z našej tohtoročnej úrody.
Aké posolstvo nesie vaše nové cédečko ľuďom?
- Nesie prosbu a želanie, aby obrazy jednoduchých piesní zneli v jednote s duchom každého človeka a aby mu pomáhali na jeho vlastnej ceste za Svetlom.
Breznianka o Liptákovi. Lucia Laková, výtvarníčka z Brezna, vraj náhodou vošla do nahrávacieho štúdia vtedy, keď sa rodilo nové Majerčíkovo cédečko. A hľa, bol z toho bledo-modrý obal naň. Viac Lucka: „Svetlo-modrá bolo Jankovo prianie. Je to farba komunikácie a cédečko je zhovorčivé, komunikuje so svetom, odovzdáva svoje posolstvo. Svetlo-modro-zelená je farba pre mňa srdcublízka, používam ju často, sama sa mi pýta na papier. Inšpiráciou mi boli Jankove piesňové príbehy, texty a hudba rozprávajúca príbeh kolobehu a súvislostí. Obal hovorí o tom, ako spolu všetko súvisí, staré vzniká z nového, nové zo starého v kolobehu žitia, sebou sme si navzájom a kvety rastú zo zeme a z nás. Biele bylinky, napríklad aj pamajorán, o ktorom Janko spieva, sú symbolom nového a čistého života, sú prepojené s bytosťou v strede, každú jar vyrastú, v lete dávajú svoju silu a na jeseň odchádzajú naspäť do zeme. Tak vnímam aj ľudí, tiež raz umrieme a staneme sa zemou, ktorá nás živí.“
