PRIBYLINA. Na dvadsaťšesťročného muža, ktorý sa bol v piatok popoludní prejsť v lese nad Pribylinou, zaútočil medveď.
„Vracal som sa z prechádzky v lese k autu, keď spod chodníka vybehol medveď. Reval na celú horu a mal som pocit, akoby tam na mňa čakal. Očividne nespal zimným spánkom," povedal Michal Ondrejkov po zašití rán na chirurgickom oddelení nemocnice v Liptovskom Mikuláši.
Dodal, že medveď pravdepodobne mal pod chodníkom nejakú korisť, ktorú si chcel brániť pred ničnetušiacim lesníkom.
Krik ma zachránil, verí mladík
„Chcel som utiecť, ale nabúral som do stromu a ako som letel na zem, medveď mi ešte vo vzduchu zahryzol do nohy. Neprestával som kričať, medveď ma pustil a odchádzal, no obzeral sa po mne. Stále som kričal, a tak sa nevrátil. Myslím, že krik ma zachránil," pokračoval Ondrejkov.
Vraj mu vôbec nič z toho, čo treba pri stretnutí s medveďom urobiť, nenapadlo. Nenapadlo mu robiť sa mŕtvym alebo zostať nehybne stáť, či vyliezť na strom. „Nebolo úniku, vedel som to. Dokázal som len kričať," dodal.
S medveďmi sa Michal Ondrejkov z Pribyliny stretol v lesoch mnohokrát. Prvýkrát však na neho medveď zaútočil a po tomto útoku má v nohe štyri hlboké rany po očných medvedích zuboch.
Mohlo sa stať, že mladého lesníka medveď nepočul? Šiel potichu? „Kdeže. Kráčal som po snehu, ktorý chrapčal. Medveď ma musel počuť zďaleka. Keď sa zahryzol do nohy, necítil som bolesť, ale veľký strach a rešpekt. Bol to obrovský kus, musel mať okolo tristo kíl."
Ondrejkov prešiel po poranení ešte asi kilometer smerom k svojmu autu. Rana mu však nekrvácala, bol v poriadnom šoku.
„Potom som zavolal kamarátovi, aby prišiel po mňa. Keď sme odkryli ranu, až vtedy sa rozkrvácala."
Medveďa odplaší rolnička či sprej. Ochranár radí zviera osloviťČítajte
Medvede nespia, sú nervózne
Po pohryzeného lesníka do lesa vyšiel jeho kamarát Vladimír Jurík, ktorý má tiež k lesu a zvieratám v ňom veľmi blízko.
„Ťažko povedať, prečo medveď zaútočil. Nieto snehu, medvede nespia, sú nervózne. Na mieste, kde medveď zaútočil na Miška, boli aj stopy od vlkov. Možno tam mal korisť, bolo by to treba pozrieť. Možno len sedel a čakal, čo to ide po chodníku. Keď videl človeka, zaútočil."
„Podľa Miškových slov to bol veľký medveď," hovoril ďalej Jurík. „Teda je dominantný a pravdepodobne tak, ako všetky takéto medvede, aj on stratil strach z človeka. Vie, že mu človek neublíži. Ale to je tiež len jedna z možností, prečo zaútočil. Tých možností je veľa."
