LIPTOV. „Takéto teplé počasie v decembri a januári si veru nepamätám,“ povedal hrádocký záhradkár. Slová potvrdzujú aj štatistiky meteorológov, na Troch kráľov padol na severe Slovenska teplotný rekord z roku 1970.
Ortuť teplomera by sa podľa predpovedí meteorológov nemala ani v najbližších dňoch dostať výrazne do mínusu. Hlavu v smútku z toho majú milovníci zimných športov, na druhej strane sa tešia mestá a obce, ktoré nemusia platiť za odhŕňanie snehu.
Extrémne počasie ale vysiľuje prírodu, teplo jej nedovolí uložiť sa na zimný spánok, čo môže vyplývať na jej fungovanie počas zbytku roka.
Ak zamrznú puky, je po úrode
Záhradkári po minuloročnom suchom období, keď mali slabšiu úrodu ovocia a zeleniny, dúfali, že tento rok sa situácia zlepší.
Ich nádeje ale môže zmariť teplé počasie. Pestovateľa zo Závažnej Poruby napríklad prekvapili v sade počas sviatkov rozkvitnuté jablone.
„Príroda je pomýlená. Stromy aj kríky sú napučané, neoddychujú. Niektoré dokonca zakvitli. Ak prídu teploty okolo mínus desať až pätnásť stupňov pod nulou, kvetné puky zamrznú. Stromy a kríky sa síce neskôr zazelenajú, ale s úrodou sa môžeme rozlúčiť,“ povedal Štepán Pavlov, predseda liptovskomikulášskeho výboru Slovenského zväzu záhradkárov.
Skúsený záhradkár neskrýval obavy nad tohtoročnou úrodou a je sám zvedavý, ako sa počasie vyvinie.
Včelám prekážajú teplotné výkyvy
Teplé počasie však neprekáža včelám. Podľa Tatiany Čermákovej z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku je počasie na aktuálne ročné obdobie pre Liptov síce nezvyčajné, ale pre včelstvá nie extrémne, pretože sa udržiava na približne rovnakej úrovni.
„Oveľa horšie by včely znášali teplotné výkyvy. V teple sa rozplodujú, teda kráľovná začne klásť vajíčka, a včely spotrebúvajú zásoby. Ak by sa po tom výrazne ochladilo, stiahli by sa do chumáča, nepremiestnili sa na ďalšie plásty a mohli by uhynúť od hladu,“ vysvetlila Čermáková.
Z úľov, na ktoré sieti slnko, vidieť vylietať včely. Včelárska odborníčka však hovorí, že to nie je nič nezvyčajné, práve naopak.
„Je dobré, ak majú včely prelet, pretože sa prečistia,“ dodala Čermáková. Práve vďaka stálosti teplôt je situácia vo včelínoch v Liptove zatiaľ normálna a nemá negatívny vplyv na životný rytmus včiel.
Prebúdzanie sa zvieratá oslabuje
Niektoré cicavce prečkávajú chladné mesiace zimným spánkom. Súčasné počasie ich mýli, častejšie sa prebúdzajú, ubúda im z tukových rezerv a oslabuje sa ich organizmus.
Svište majú pravý zimný spánok, počas ktorého sa v nore niekoľkokrát prebudia, aby vylúčili exkrementy do osobitnej chodby. Nory sa nachádzajú vo vysokých polohách, kde nie sú ani teraz dlhodobo vysoké teploty, aj keď v niektoré dni sa svište poriadne zapotia.
„Zimný spánok svišťov nepreruší ani takéto teplé medziobdobie. Platí ale, že čím častejšie sa prebúdzajú, tým rýchlejšie im ubúdajú tukové zásoby, a teda slabnú,“ povedala Viera Kacerová, zoologička Správy Tatranského národného parku.
Cez zimu spia aj ježkovia. Aj keď majú tvrdý spánok, z brlohov ich vyťahuje teplo. Pokiaľ nájdu dostatok potravy, prežijú bez ujmy. „Ak potom príde náhle ochladenie, vyčerpajú sa a môže sa stať, že zamrznú,“ spresnila Kacerová.
Medvede nespia a sú nervózne
Inak je to podľa zoologičky s medveďmi, ktoré zimujú nepravým spánkom. Prebúdzajú sa aj počas chladných zím, preto je možné nájsť ich stopy pri brlohu. O chvíľu ale opäť zalezú a spia ďalej.
Medvede majú brlohy pod prevismi alebo koreňmi stromov. Keď sa začne topiť sneh, niektorým akoby zatečie do izby a prebudia sa. Nie vždy sa vrátia, ale blúdia po lese.
„Keď je teplo ako teraz, prebúdzajú sa a potulujú okolo brlohov. Tým, že sú aktívne, rýchlejšie strácajú tukové zásoby a sú nervózne.
Mali by spať, ale teplé počasie im narúša spánok, čo pre ne nie je dobré,“ dodala Kacerová.
