ZÁVAŽNÁ PORUBA. Navštevoval hokejovú triedu v základnej škole, päť rokov sa učil hrať hokej. Pritom stačil chodiť aj do hudobnej školy a trénovať futbal.
Keď bol deviatakom, prišli medzi nádejných hokejistov funkcionári tohto športu a oslovili dorastajúcich mládencov otázkou, či by niekto nemal záujem rozhodovať hokejové zápasy.
„Povedal som si, prečo nie. Skúsim. Ako hráč som pravidlá ovládal, ale s rozhodovaním som skúsenosti nemal.“
Cudzí jazyk je pre rozhodcu potrebný
Nasledovali prípravné tréningové zápasy pre hráčov aj pre rozhodcov. Obliekol si pásikovaný dres rozhodcu, na ukazovák nasadil píšťalku a išiel na ľadovú plochu. Výkony začínajúcich rozhodcov sledovali skúsení arbitri a po každom zápase nasledovalo školenie a inštruktáže.
„Najskôr som začal ako čiarový. Ten sleduje počet hráčov na ľade, zakázané uvoľňovanie a ofsajdy. Vhadzuje aj buly.“ Ondrej sa učil aj komunikácii s hlavným rozhodcom, ktorý prerušuje hru a trestá za fauly.
Čo je dôležité pre rozhodcu a akú kariéru môže očakávať? „Základ je dobré korčuľovanie, atletická príprava, dokonalá znalosť pravidiel ľadového hokeja a ovládanie anglického alebo ruského jazyka pre toho, kto chce zostať vo veľkej rodine hokejových rozhodcov,“ vysvetlil.
Aby si udržal potrebnú fyzickú kondíciu, trénuje s futbalistami, hráva futbal. Obliekal dres mladších žiakov, sporadicky nastupoval aj za starších žiakov a dorastencov.
Ostošesť vyhrával už od malička
Najväčšou Ondrejovou láskou sa však stala hudba. Od malička vyhrával na husliach. „Keď bol malý chlapec,“ zaspomínala jeho stará mama, „zobral si dve varešky, jedna predstavovala husle, druhá sláčik a vyhrával ostošesť.“
Od deviatich rokov sa začal učiť hrať na husliach v základnej umeleckej škole. Sedem rokov ho učila Viera Herbortová. „Nebolo to jednoduché,“ zaspomínal. Ráno hokejový tréning, potom škola a popoludní hudobná škola. Husle mi nosievali rodičia alebo starí rodičia.“
Primášom na galakoncertoch
Tento rok navštevuje druhý stupeň súkromnej Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku. Postupne objavuje tajomstvá kolektívnej hry v malom orchestri.
Pri 45. výročí Detského folklórneho súboru Ďumbier vlani v novembri vo večerných galaprogramoch už vyhrával ako primáš. Pochvala od tety Ľudky Štrkolcovej, zakladateľky súboru, či od vedúcej folklórneho súboru Váh dobre padli.
No slová chvály a uznania od naslovovzatého hudobníka, ktorým je starý otec, vari najviac dodali talentovanému huslistovi nové sily.
Hudba je koníčkom aj relaxom
Na otázku, čo znamená muzika pre mladého človeka, ešte nedokázal presne odpovedať, no pripomenul, že hudba predstavuje relax a príťažlivé hoby.
Vyhrávať pre svoje potešenie a počúvajúcim ponúknuť spokojnosť. To prináša asi najviac radosti každému muzikantovi. Veď hudba dokáže povedať viac ako ľudská reč.
Potrestaní zvyknú protestovať
Vráťme sa však k hokeju a prvým skúsenostiam rozhodcu v žiackych súťažiach.
„Najčastejšie sa stáva, že hráč po uložení trestu protestuje. Nakoniec, kto by neprotestoval, keď je potrestaný. Ak protestuje primeraným spôsobom, je to v poriadku. Ale ak použije vulgárne nadávky a hrozí aj fyzicky, pridáme mu aj 10 minút. Aby zmúdrel a naučil sa ovládať emócie. A ak ani to nepomôže, môžeme mu obmedziť štart aj na päť zápasov.“
Z ďalšieho rozprávania sa dozvedáme, že s hráčmi v tomto smere problémy nie sú. „Agresívnejší sú skôr diváci. Väčšinou sú rodičia citliví na svoje hokejové ratolesti. Hádžu po nás rôzne predmety, vykrikujú, vyhrážajú sa. Rozhodca v takomto prípade môže zápas aj zrušiť. A to vtedy, keď povzbudzovanie prekročí primeranú mieru. Zatiaľ sa to ale nestalo, no pravidlá to pripúšťajú,“ doplnil.
Rozhodcov veľmi nechvália
Poznamenal, že mladým, začínajúcim rozhodcom, skúsený rozhodca neraz pripomína: „Dlhé roky rozhodujem, no len raz ma fanúšikovia pochválili, že som rozhodoval dobre. Taký je údel rozhodcu. Snaží sa pískať objektívne, spravodlivo, nezaujato, no každý to vidí zo svojho uhla pohľadu.“
Ondrej Vadovický svoju športovú kariéru spojil s ľadovým hokejom. V budúcnosti by chcel rozhodovať juniorskú súťaž, postupne pískať súťaže dospelých a presadiť sa aj na svetových turnajoch, majstrovstvách sveta.
V tomto smere sa mladému rozhodcovi darí a perspektíva je príťažlivá.
Na rozhodnutie medzi hudbou a hokejom má čas
„Či sa stane hudba, alebo profesionálna dráha rozhodcu mojím prístavom, ešte neviem, mám len šestnásť rokov."
Príbeh hokejistu a huslistu Ondreja predstavuje príklad, čo dokáže mladý človek, keď sa chce presadiť, naplniť svoje rôznorodé záujmy, po školských povinnostiach relaxovať.
