Škola Solvik vo Švédsku, ktorej jedným zo zakladateľov je osemdesiatjedenročný Pär Ahlbom, vychádza síce z waldosrfskej školy (alternatívne vzdelávanie), ale je v mnohom svojská. Je plná hier, beznátlakovej komunikácie a pochopenia dospelých s detským svetom. Spájajú sa s ňou intenzívne, napríklad aj výrazy intuitívna pedagogika, pohyb či zvuk.
Na prvý pohľad ide o celkom obyčajné aktivity: skákanie, tlieskanie, behanie, vyvažovanie, padanie, vzďaľovanie, približovanie, počúvanie, rov- nováha, rytmus, reč či improvizácia. Všetky hry smerujú k tomu, aby sa dieťa, ale aj dospelý, ktorý sa do nich zapojí, cítili bezpečne, slobodne a čo najviac rozvíjali tvorivé sebavyjadrenie.
„Pohyb a hry múdro prepájajú myslenie, cítenie a telo v jeden živý celok. Cvičíme v nich pozornosť v rôznych situáciách, prepájame mozgové hemisféry a vytvárame nové synapsy. Sú aj koordinačnými, sebapoznávajúcimi a sociálnymi cvičeniami, v ktorých sa môže striedať hravá prítomnosť so skúmavým pozorovaním,“ vysvetlil Peter Živý, ktorý prezentuje intuitívnu pedagogiku na Slovensku a v Čechách.
Pär Ahlbom navštívil Slovensko, aby zdieľal so záujemcami o intuitívnu pedagogiku svoje skúsenosti, ale najmä aby cez zážitky učitelia a rodičia pochopili, o čom je učenie v jedinečnej švédskej škole, ktorá už má niekoľkoročnú tradíciu a stala sa pojmom nielen vo Švédsku. Viac prezradil Pär Ahlbom v rozhovore.
V čom sú rozdiely medzi waldorfskou školou a vašou?
- Škola od začiatku vznikla ako waldorfská. Pre nás je typické, že jedna učebná látka sa preberá niekoľko týždňov v akýchsi periódach na začiatku dňa približne dve hodiny alebo aj dlhšie. Napríklad tri, štyri, päť týždňov máme každé ráno len geografiu, matematiku či botaniku. Pevný rozvrh je iba na zvyšok dňa a spadajú doň predmety, ktoré sa týždenne menia. Spievanie, maľovanie, gymnastika, pohyb, eurytmia. Vyučovanie v periódach je hygienické opatrenie, aby sa rozvrh hodín nestal pre deti gulášom. Potom máme prestávku na jedenie, nasledujú remeslá, práca a na konci dňa je umelecká práca.
Prečo takýto rozvrh hodín?
- Veľmi dôležité je, aby predmety mali postupnosť od hlavy k nohám. Typickejšie však je, že niektoré predmety prebiehajú paralelne. Napríklad - niekto maľuje, tak sa maľuje celý deň a celá škola. Alebo keď robíme divadlo, robíme ho vo všetkých triedach.
V triedach nemáte klasické lavice, navyše, deti sú veľa vonku.
- To sú ďalšie rozdiely. Do piatej, šiestej triedy nie sú v triedach žiadne stoličky ani lavice, kde by sa dalo oprieť. U nás je veľmi málo detí, ktoré by mali problém s chrbticou, so skoliózou. Máme len lavice v rôznych výškach pre rôzne deti a rôzne účely. Deti si z nich môžu aj všeličo budovať a stavať. Typické je aj, že deti sú veľa vonku. Hrajú sa nielen malé, ale aj staršie deti. Žiaden zvonček nám neoznamuje, kedy majú ísť dnu či von.
Rozhodujú o tom učitelia?
- Áno. Niektorí učitelia majú svoj pokrik alebo úderom na gong či flautou oznamujú zmenu, ale väčšinou to ide úplne prirodzene.
Sú to silné osobnosti, keď ich deti tak poslúchajú?
- To neviem. Deti však vôbec nemusia byť poslušné. My ich do ničoho nenútime, takže všetko robia dobrovoľne. Deti sa totiž chcú naučiť tak veľa, ako je to len možné. A keď im to dáte k dispozícii a máte o ne záujem, nie je to problém.
Prečo ste zvolili názov intuitívna pedagogika?
- Názov naznačuje, že každý učiteľ môže veľa konať z prítomného okamihu. Prípravy učiteľov nie sú nútiace. Učitelia sa, napriek alebo vďaka tomu, veľa pripravujú. Keď prídu do triedy a vyskytne sa iná situácia, nemajú stres z príprav. Nemusia ich dodržať.
Nepotrebuje dodržiavať osnovy a učebné plány?
- Máme národné testy. Tie musíme robiť v piatej alebo šiestej triede, neskôr aj v deviatej, a platia pre celé Švédsko. Ale nie sú v nich nejaké neuveriteľné veci. Keď sa opýtate našich detí, čo si o testoch myslia, zdajú sa im veselé.
V čom?
- Najmä v tom, že do školy prídu ľudia zvonku a rozprávajú im, že sa nič neučia, aké majú zlé jedlo, že nič nerobia – deťom sa to zdá veľmi zábavné.
Nemajú z toho stres?
- Niektorí ľudia možno majú strach z kontrol najmä preto, že sa cítia byť úplne inými a inšpektori, čo prídu do školy, nechápu to iné. V skutočnosti je to tak, že zodpovednosť za školu má štát a nie my. Ale práve preto sa musíme postarať o to, aby sa títo kontrolóri upokojili a porozumeli tomu, čo vidia. Inak sa cítia neisto a musia byť ešte ostrejší. Treba s nimi dobre zaobchádzať, veľa sa rozprávať a vysvetliť im, o čo ide. Potom vznikne pohoda, no niektorí sú napriek všetkému tvrdí. Chcú, napríklad hovoriť s deťmi osamote. Potom sa pýtame detí, či chcú s inšpektormi hovoriť sami alebo máme byť pri tom? Odpovedajú, že sami. Berú tieto stretnutia ako zábavné a zaujímavé.
Takže žiaden problém s inšpektormi?
- U mnohých „waldorfských ľudí“ je akási nedôvera voči štátu, že chce od nich niečo zvrátené alebo pomýlené. Ale aj štát a inšpektori chcú dobro pre deti. Síce toho veľa nevedia a nepoznajú. Dôkazom tohto tvrdenia je napríklad aj to, že majú každých niekoľko rokov nejakú novú pedagogiku, nové reformy, nejaký nový smer, raz idú tadeto, potom tade. My robíme s deťmi inak.
Ste aj pôvodným povolaním učiteľom?
- Som učiteľom a pracujem v škole, lebo vidím, že je to správne. Nerobil by som niečo, čo nepovažujem za správne.
Vaša vitalita osemdesiatnika je osobným bonusom z intuitívnej pedagogiky?
- Trochu osobné to je. Súvisí to však aj s tým, že veľa skúmame fyzické pocity a stavy detí. Napríklad, ako zaobchádzať s telom, aby deti boli zdravé. Ak sa my nechceme hýbať a hrať, veľmi sa vzdialime od toho, aké sú deti. A keďže mňa deti veľmi zaujímajú, chcem byť čo najbližšie k nim. Chcem vedieť, vidieť, ako oni vnímajú skutočnosť. Sú u nás aj učitelia, ktorí až toľko nehopsajú ako ja, ale sa zaujímajú o život detí.
Aká je súčasná švédska škola?
- V základných školách veľké problémy, pretože učiteľ nemá žiaden status, nie je ničím výnimočným. Málo platený, ťažká práca. Väčšina učiteľov hovorí, že so žiakmi je to náročné. Jednoducho zlý stav. Oveľa lepší je stav vo Fínsku. Majú tam štátny koncept školstva a presne kvalitatívne, nie kvantitatívne, definované, čo žiaci po skončení školy majú vedieť. Tam sa vyučuje krásne.
