RUŽOMBEROK. Dôchodkyni Anne z Bieleho Potoka prišla nedávno zmluva na nájom hrobového miesta na tamojšom cintoríne. Do dvojhrobu pochovala svojho manžela, po smrti chce ležať po jeho boku. Platí teda poplatok za dve miesta.
„Chcem zostať pri mužovi, len neviem, kedy sa za ním poberiem. Aspoň po smrti by som mala rada pokoj, chcem zostať v zemi, kde som žila. Musela som za to ale riadne zaplatiť,“ povedala Anna.
Dôchodkyňa z ružomberskej mestskej časti zaplatila za nájom dvojhrobu na ďalších desať rokov 122 eur. „Museli mi pomôcť deti. Z mesačného dôchodku naraz takú veľkú sumu nedokážem zaplatiť,“ dodala.
Na dedinách platia o sto eur menej
Ružomberské mestské časti fungujú špecificky, život v nich beží skôr ako v obciach, než v mestách. Obyvatelia sa teda automaticky prirovnávajú k nim.
„Na dedinách platia oveľa menej. Moja príbuzná tiež nedávno platila na Švošove, platila o sto eur menej ako ja,“ poznamenala Anna.
Priemerný poplatok za nájom dvojhrobu na desať rokov je v ružomberských obciach dvadsať eur. Obyvatelia ružomberských mestských častiach platia toľko isto, akoby mali svojho príbuzného pochovaného na hlavnom mestskom cintoríne, teda 122 eur.
V mestských častiach je nájom polovičný
Poplatky za nájom hrobového miesta sa v Liptovskom Mikuláši aj Liptovskom Hrádku líšia.
V mestských častiach tu platia ľudia polovicu z toho, čo na mestských cintorínoch. Na hlavnom Vrbickom cintoríne je to 80 eur za dvojhrob a napríklad v Liptovskej Ondrašovej 40 eur. Hrádočania zaplatia za desaťročný nájom hrobového dvojmiesta 40 eur, v Dovalove polovicu.
Zaujímavé je aj porovnanie s Národným cintorínom v Martine, kde odpočívajú významné slovenské osobnosti. Pozostalí platia za dvojhrob na desať rokov nájom necelých sto eur.
Okolité mestá a obce spravujú cintoríny samy
Mesto Ružomberok neposkytuje komunálne služby priamo, objednáva si na to súkromnú spoločnosť. V roku 2000 vypísalo verejnú obchodnú súťaž na zabezpečenie komunálnych služieb vrátane cintorínskych.
Vybralo si akciovú spoločnosť Technické služby, ktorá sa stará aj o údržbu pietnych miest, pravidelné kosenie, zametanie, osvetlenie na hlavnom cintoríne a v štyroch mestských častiach.
Riaditeľ Technických služieb Pavol Jeleník zdôraznil, že porovnávanie Ružomberka s okolitými obcami a mestami nie je správne. „Nemožno porovnávať neporovnateľné. Správu cintorínov v okolí zabezpečujú príspevkové organizácie mesta alebo priamo obce,“ povedal Jeleník.
Náklady pokrývajú z tržieb, nie dotácií
V praxi to teda znamená, že okolité mestá priamo alebo nepriamo doplácajú na prevádzku cintorínov. V Ružomberku to tak nefunguje, náklady na cintoríny musí v čo najvyššej miere spoločnosť pokrývať z tržieb od obyvateľov.
„Predstavenstvo spoločnosti stanovilo cenovú politiku, ktorá vychádza z reálneho ekonomického prostredia. Nie je deformovaná žiadnymi skrytými dotáciami činností ukrytých v iných skupinách. Akciová spoločnosť v súlade so zákonom uplatňuje do cien oprávnené náklady a primeranú mieru zisku,“ vysvetlil riaditeľ spoločnosti.
Poplatky schvaľuje mestské zastupiteľstvo
Každý rok zostaví spoločnosť cenník, ktorý schvaľujú poslanci mestského zastupiteľstva. Poplatky pre rok 2014 odobrili na vlaňajšom decembrovom rokovaní. Oproti predchádzajúcemu roku sa ceny nezmenili. Mesto Ružomberok si od spoločnosti objednáva nielen cintorínske služby, ale napríklad aj údržbu ciest a chodníkov či odvoz a nakladanie s odpadom.
„Poplatky stanovené v cenníku pre rok 2014 nepokrývajú v plnej miere náklady na rozsah služieb, ktoré si mesto Ružomberok v rámci zmluvy objednáva,“ uzavrel riaditeľ Technických služieb.
