LIPTOV. Vidieť uralku počas bieleho dňa je vzácnosť, pretože loví najmä v šere. Eriku Feriancovú z Vlašiek vlani oprávnene prekvapil pohľad do zasneženej záhrady. Majestátna a v našich podmienkach vzácna sova sa prišla nakŕmiť do jej domáceho kŕmidla.
Sova jej učarovala a mladá žena, ktorá mala vždy blízko k prírode, si dala namáhavú úlohu, ktorá sa dá prirovnať k hľadaniu ihly v kope sena. Vydala sa do lesov v Chočských vrchoch hľadať vzácnu sovu. Pôvodným domovom sovy dlhochvostej je uralská tajga, preto ten familiárny názov uralka.
Prezradila sa typickým útokom
Po niekoľkých nevydarených výletoch sa na ňu usmialo šťastie. „Uralka sa predviedla typickými náletmi tesne ponad hlavu. Mláďatá si bráni veľmi odvážne,“ povedala Feriancová.
Počas nastupujúcej jari s uralkami zažila ešte niekoľko intenzívnych zážitkov. „Naviedlo ma to k potrebe vyrobiť búdky a vyvesiť ich do prostredia, kde som ju dlhšie pozorovala,“ vysvetlila.
Mladá obdivovateľka sovy uralky požiadala o finančnú podporu prostredníctvom vypracovaného projektu a dočkala sa. Peniaze na zhotovenie deviatich veľkých búdok poskytla Slovenská ornitologická spoločnosť, cennými informáciami pomohli pracovníci Správy Tatranského národného parku a v neposlednom rade aj silní a ochotní dobrovoľníci, ktorí ťažké búdky vyniesli a zavesili na stromy.
„Veľmi ústretoví boli aj urbárnici z Liptovskej Anny a Malatinej. Prijali myšlienku, že les nie je len nástrojom na produkciu drevnej hmoty. Chápu ho aj v širších súvislostiach, čo zahŕňa i ochranu ekologickej rôznorodosti, v rámci ktorej je dôležitá ochrana vtáčích zoskupení,“ pripomenula Feriancová
Búdky môžu kedykoľvek presunúť
Intenzívne obhospodarovanie lesov oberá sovy o prirodzené úkryty, ktoré nachádzali v dutinách starých stromov. Dnes sa nezaobídu bez pomoci človeka, ktorý vytvorí vhodné podmienky, napríklad aj osadením búdok.
Búdky pre sovu dlhochvostú majú úctyhodné rozmery, obýva ich totiž náš druhý najväčší druh sovy po výrovi skalnom. Dobrovoľníci museli pri ich vynesení a inštalovaní v sedemmetrovej výške vynaložiť veľkú námahu. Jedna búdka váži aj 15 kilogramov.
„Pri lezení na stromy sme sa chceli vyhnúť stupačkám, aby nedošlo k poškodeniu stromov. Namiesto klincov sme použili drôt a ním prichytili búdku o bočné konáre,“ povedala autorka myšlienky. Ak by sova búdku v priebehu dvoch- -troch rokov neobsadila, bez problémov ju môžu premiestniť inde.
Bezpečné prístrešie pre mláďatá
Sova dlhochvostá hniezdi najmä na východnom Slovensku, vhodné oblasti postupne nachádza aj na severe Slovenska.
„Územie poskytuje bohatú potravinovú ponuku pre sovy, čo je podmienkou na vychovanie dostatočného množstva mláďat. Obsadzuje prevažne miesta, kde chýbajú naše pôvodné druhy ako sova lesná, alebo čoraz zriedkavejší jastrab lesný,“ opísala. Dobrovoľníci preto dúfajú, že osadenie príbytkov pre vzácny druh pomôže posilniť populáciu vzácneho druhu. Či mala ich snaha zmysel, zistia v nasledujúcich rokoch.
„Naším druhým najväčším sovám sme darovali nové bezpečnejšie miesta pre vyvedenie svojich mláďat. Boli to pre nás intenzívne zážitky v krásnom prírodnom prostredí. Najväčšou odmenou bude sledovanie nového potomstva v urlačích búdkach,“ dodala Feriancová.
