RUŽOMBEROK. Rasťo má 34 rokov, keď sa narodil, ešte počul a naučil sa rozprávať. Postupne celkom stratil sluch, s okolím komunikoval len vďaka tomu, že dokáže odzerať z pier. Pohyb po ulici bol pre neho nebezpečný, nevnímal trúbiace autá, krik, nepočul hudbu, nemohol telefonovať.
Minulý týždeň mu v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku voperovali moderný implantát, vďaka ktorému okolitý svet dostal staronový rozmer, zvuk. Operácia zabrala lekárom dve hodiny, prvé tóny bude Rasťo počuť už o štyri týždne.
Automaticky rozozná vonkajšie prostredie
Pri doterajších implantátoch si museli pacienti sami prepínať režim, v ktorom sa pohybujú. Na prístroji si vyberali vlastnosti prostredia, napríklad reč v hluku alebo tichu, hudbu.
Implantát novej generácie, ktorý zavádza už aj ružomberská nemocnica, dokáže vonkajšie prostredie rozoznať sám podľa toho, aké signály dostáva.
„Implantát umožní nepočujúcemu vnímať zvuk, reč, dokonca by mohol aj telefonovať. Nie je to ale kompletná a plnohodnotná náhrada sluchu, aký nám dala príroda. Sluch skôr napodobňuje. Kvalita prenosu môže byť rôzna, záleží od typu poruchy,“ povedal Marián Sičák, prednosta Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku v ružomberskej nemocnici.
V tele zostáva do konca života
Implantát je dvanásťkanálová elektróda. Dokáže obísť cortiho orgán vo vnútornom uchu, ktorý v prípade zdravého človeka premieňa zvukové vlny na elektrický signál.
„Vytvorí náhradný impulz a dopraví ho tam, kde treba,“ priblížil špecialista.
Moderný implantát je určený rôznym skupinám pacientov, najmä tým, ktorí stratili sluch až po tom, ako sa naučili rozprávať. Zavádza sa aj deťom s ťažkou poruchou sluchu pred ukončením rečového vývinu.
Inteligentný prístroj, ktorý voperujú do spánkovej kosti, zostáva v tele pacienta celý život. Obnovuje sa len program, ktorý zvuk prenáša.
Fungovaniu umelého ucha pomáhajú ďalší špecialisti
Na Slovensku zavádzajú sluchové implantáty ešte v Bratislave a Košiciach. Tým, že sa medzi tieto nemocnice zaradil aj Ružomberok, sa výrazne zlepšila dostupnosť liečby nepočujúcich pacientov zo stredného Slovenska.
„Nefunguje to tak, že nepočujúcemu dáme implantát a tým sa všetko končí. Pacienti musia absolvovať veľa pooperačných vyšetrení a pomerne často navštevovať špecialistov, ako sú psychológovia, logopédi, foniatri a audiológovia,“ vysvetlil Sičák.
„Teraz nebudú musieť utrácať toľko peňazí a času pri dochádzaní na odborné vyšetrenia, pretože pomoc bude pre nich bližšie,“ dodal.
Ročne ho dostane päť až desať pacientov
„Zaradili sme sa k trom centrám na Slovensku, ktoré robia takéto typy operácií. Zároveň sme vôbec prví, ktorí použili práve tento implantát. Je oveľa modernejší ako dosiaľ využívané druhy,“ povedal Ladislav Slobodník, zástupca riaditeľa nemocnice.
Jeden implantát stojí približne 23-tisíc eur, poisťovňa ho zatiaľ priamo neprepláca, no pacient zaň nemusí zaplatiť ani cent. Vojenská nemocnica ho uhrádza z balíka peňazí, ktoré dostáva od zdravotných poisťovní na nákup špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
Na Slovensku sa ročne narodí približne 60 detí s poruchou sluchu, rastie aj počet tých, ktorí o sluch prídu časom. Slobodník preto predpokladá, že stúpne aj počet ľudí, ktorí dostanú moderný implantát.
„Ročne plánujeme urobiť zatiaľ päť až desať operácií. Postupne by sme chceli zvýšiť ich počet na približne dvadsať,“ dodal Slobodník.
