LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mladá brankárka pochádza z hokejovej rodiny. Otec bol mládežnícky tréner a brat hrá druholigovom tíme v Dolnom Kubíne. J. Budajová sa hokeju venuje už od siedmich rokov. Hoci na základnej škole trénovala aj hrávala s chlapcami, do hokejovej triedy s nimi nechodila.
Začínala ako hokejistka, ale s úsmevom dodala, že korčuľovať sa jej príliš nechcelo. Potom sa postavila do bránky a tam zúročila svoj hokejový talent.
Bola najmladšia v tíme
Ešte pred odchodom na strednú školu začala hrávať v ženskom prvoligovom klube v Spišskej Novej Vsi.
V tíme Slovenskej reprezentácie sa v roku 2010 ako najmladšia žena vo výprave zúčastnila aj na XXI. zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri. Hokejová brankárka mala vtedy len sedemnásť rokov.
Potom využila ponuku a teraz zbiera skúsenosti v špičkovom ruskom klube. Pôsobí tam už viac ako rok. Hrá v najvyššej ruskej ženskej hokejovej lige.
„Teraz máme voľno, dôvodom je príprava olympiády v Soči. Väčšina mojich spoluhráčok sú v ženskom olympijskom tíme a na najväčší športový sviatok sa spoločne pripravujú,“ povedala.
Slovenský ženský hokejový tím sa na olympiádu nekvalifikoval. Slovenky teda tento krát do Soči nepocestujú.
Dodala, že práve preto využila voľno a pricestovala na domov. Teraz trénuje na ľade v Liptovskom Mikuláši.
Rusov zaujala v Čechách
A ako sa mladá hokejistka do Ruska dostala? V Ufe, kde J. Budajová pôsobí, bola ešte jedna Slovenka, Nicol Čupková. Hrala tam už rok pred príchodom mladej Mikulášanky. Jana sa jej raz, len tak zo zvedavosti spýtala, či nepotrebujú brankárku.
„Najprv mi povedala, že nie. No keď sme sa na začiatku sezóny stretli na turnaji v Čechách, Rusov zaujalo, ako pôsobím na ľade. Pozvali ma preto na skúšku. Hľadali náhradu za americkú posilu, ktorej sa príliš nedarilo,“ zaspomínala.
Doplnila, že po maturite sa dostala na vysokú školu. Bola aj na zápise. Nakoniec využila ponuku z Ufy. Podpísala trojročnú zmluvu a išla zbierať skúsenosti do jedinej profesionálnej ženskej hokejovej ligy na svete.
„Školu na Slovensku popri profesionálnom hokeji v Rusku by som len veľmi ťažko stíhala,“ spresnila svoje životné rozhodnutie
Rýchly a dynamický hokej
Ruská hokejová kultúra je podľa mladej brankárky úplne iná, so slovenskou vraj neporovnateľná.
„Kvalita hokeja, podmienky, ale aj podpora fanúšikov sú vynikajúce. V Rusku sa hrá veľmi rýchlo a dynamicky. Ruská hokejová federácia tam ženský hokej veľmi podporuje, preto je na vynikajúcej úrovni,“ opísala svoje skúsenosti J. Budajová.
Ufa je mesto s viac ako miliónom obyvateľov. Leží asi 1500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy pri pohorí Ural. „Sú tam štyri hokejové štadióny a tím, za ktorý hrám, je súčasťou známeho klubu Salavat Yulaev Ufa, ten súperí o popredné miesta v KHL,“ dodala.
Keďže je mesto veľkým centrom chemického priemyslu, okrem hokeja bežného návštevníka príliš nezaujme.
Cestujú aj tridsať hodín
Cestovať v Rusku za zápasmi je časovo náročné. Dievčatá za súpermi najčastejšie lietajú. No stane sa, že idú aj vlakom alebo autobusom.
„Čakať na cieľ cesty takmer tridsať hodín je veľmi náročné. V takomto prípade ale ideme na zápas aj o dva dni skôr a odohráme zo súperom dva. Jeden deň cestujeme, potom máme oddych, na ďalší deň trénujeme, odohráme prvý zápas, potom druhý zápas a ideme späť domov. Dve kolá v podstate zvládneme za niekoľko dní,“ vysvetlila.
V súťaži majú jedenásť tímov. Cestujú ale do desiatich miest, pretože v jednom z nich sú dva tímy. „Pre Európana sú tieto vzdialenosti ťažko predstaviteľné a únavné,“ skonštatovala.
Mladá hokejistka si na život v ďalekom Rusku zvyká postupne. Ešte ani po viac ako roku sa s ním úplne nestotožnila. „Začiatky boli pre mňa veľmi ťažké, veľa ľudí a veľké mesto, odkiaľ je všade ďaleko. No postupne som sa musela prispôsobiť,“ povedala.
Robí to, čo ju baví
Hokej ju teraz živí, je to vlastne jej práca. Mladá brankárka chodí do Ufy v podstate na celú sezónu. „Keď sa ale vyskytne voľno a viem, že to stihnem, vždy sa prídem aspoň na chvíľu pozrieť domov. Tak ako teraz,“ dodala.
J. Budajová si odchodom do Ufy splnila sen. Dostala sa do sveta veľkého ženského hokeja a robí to, čo ju baví. Považuje to aj za svoju najväčšiu skúsenosť. Keď jej trojročný kontrakt skončí, v profesionálnom hokeji chce pokračovať ďalej. Určite v Ufe, ale nebráni sa ani inej zaujímavej príležitosti. „Všetko ale závisí od mojich výsledkov,“ uzavrela.
