LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Dôvodom zámeru je odnova bytového fondu v osade. Staré nájomné byty postavili ešte pred rokom 1989. V súčasnosti už kapacitne nestačia, ich technický stav nevyhovuje.
Celkové náklady na opakovaný projekt dvanástich nízkoštandardných bytov budú viac ako 270-tisíc eur. Dotácia z ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja pokryje 75 percent sumy. Úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania bude tvoriť 25 percent nákladov. Mesto bude z vlastných zdrojov financovať technickú vybavenosť sumou 50-tisíc eur.
Dostanú dotáciu
Primátor Alexander Slafkovský povedal, že problém s bývaním v Hlbokom musí mesto riešiť systematicky. „Najdôležitejšie je, aby sme sa v osade vyhli preľudneniu, a tak predišli vzniku geta,“ vysvetlil.
Pokračoval, že pokiaľ radnica stavia byty nižšieho štandardu alebo štartovacie byty v Hlbokom, na Nábreží či Podbrezinách, na projekt dostane takmer osemdesiatpercentnú dotáciu zo štátu. „Je to najjednoduchší spôsob, ako financovať bytovú výstavbu v meste,“ dodal primátor.
Povedal, že v minulosti riešili aj problémy Kmeťovej alebo Moyzesovej ulice.
„Ľuďom sme postavili náhradné bývanie a bez problémov sme ich z centra presťahovali. Výsledkom je, že máme podstatne menej problémov s Rómami ako v porovnateľných mestách s podobným počtom Rómov,“ opísal A. Slafkovský riešenie z minulosti.
Osadu nechcú rozširovať
Poslancovi Jánovi Blcháčovi sa nepáči, že v Hlbokom sa koncentruje stále viac ľudí. „Osada sa postupne s plánovanou prekládkou železničnej trate priblíži viac k centru. Pre budúci rozvoj mesta to nebude dobré,“ povedal.
Pokračoval, že rozširovanie obytných plôch nie je správnou cestou.
„Sme za skvalitnenie existujúceho bývania a prostredia Rómov. Môžeme im podať pomocnú ruku, aby si vytvorili kvalitnejšie prostredie pre život, aby sa naučili čistote a zodpovednosti. No musia sa k tomu pričiniť aj sami,“ vysvetlil.
Poslanec dodal, že mestu chýba koncepcia rozvoja do budúcnosti. Podľa neho by sa nové byty mali stavať hlavne pre nájomníkov, ktorí si všetky záväzky voči mestu pravidelne platia. Zabránilo by sa tak rozširovaniu osady.
Sú primerané nájomníkom
Rómsku komunitu v meste viac ako dvadsať rokov sleduje zástupca primátora Jozef Repaský. „Tým, že zlepšujeme podmienky bývania pre Rómov, priamo úmerne zlepšujeme aj život ostatným obyvateľom mesta,“ povedal.
Ďalej spresnil, že stále existujú problémové skupiny. „Poznám ale veľa takých, ktorí majú vďaka lepším podmienkam nižšiu pôrodnosť. Nemáme takmer žiadny problém so záškoláctvom a mnohí ľudia z osady si našli aspoň dočasnú prácu. Snažia sa tak vlastnou pomocou z neľahkej sociálnej situácie vymaniť,“ reagoval.
Dušan Plaček, odborník na rómsku problematiku, si myslí, že bytová politika mesta je nepremyslená a chaotická. Povedal, že asanácia bytových jednotiek v Hlbokom je v čase krízy veľký luxus. „V roku 2010 ich mesto z prostriedkov Úradu vlády opravilo, investovalo do nich 44-tisíc eur. Okále sú z hľadiska nákladov a služieb spojených s bývaním primerané príjmovým pomerom nájomcov,“ vysvetlil.
Napätie pre nedoplatky
Bytové jednotky netreba podľa neho vôbec asanovať, len ro-zumne pokračovať v ich údržbe. „Robiť ďalšiu výstavbu v Hlbokom je nepochopiteľné. Hlavne keď majú mnohí nájomníci nedoplatky. Mesto by sa malo zaoberať hlavne dlhom, aby nenarastal,“ povedal.
Dodal, že štát by nemal mestám, ktoré majú problém s neplatičmi, poskytovať dotácie na výstavbu nových bytov.
„Zbytočne tak potom vzniká napätie v spoločnosti,“ konštatoval koordinátor rómskych projektov D. Plaček, ktorý ešte v roku 2010 spolupracoval aj na východiskovej stratégii pre Rómov. Jej úlohou bola podpora vzdelávania rómskej menšiny, zamestnanosti a začleňovania sa do spoločnosti.
Osada má už dvesto rokov
Primátor reagoval, že riešenie bývania v Hlbokom, pre ktoré sa mesto rozhodlo, sa už v minulosti osvedčilo.
„Rómska komunita má istú úroveň, funguje samostatne a závažnejšie problémy s ňou v meste nemáme. Hlboké má svoju históriu, Rómovia tam žijú už dvesto rokov a osadu jednoducho nemôžeme preniesť niekam inam. Postupne musíme riešiť problémy tam a potom v ostatných častiach mesta,“ dodal.
Vysvetlil, že na okáloch vymenili len niektoré okná. Bola to podľa neho najnevyhnutejšia investícia na mestskom majetku, ktorá ľudom aspoň minimálne skvalitnila bývanie.
„Sú to len dočasné drevotrieskové stavby. Majú takmer dvadsaťpäť rokov a vek na nich už poznať. Preto chceme, aby ich postupne nahradilo trvalejšie bývanie, aby sa komunita mohla rozvíjať,“ spresnil primátor.
Dodal, že mesto sa zaoberá predovšetkým obyvateľmi, ktorí majú trvalé bydlisko v osade.
„Nechceme, aby do Hlbokého migrovali ľudia z iných častí mesta a už vôbec nie z iných miest. Najdôležitejšia je, aby ľudia v komunite nažívali čo najlepšie,“ vysvetlil.
V osade prežil celý život
Mária Murgošová žije s rodinou v Hlbokom viac ako dvadsaťdva rokov. V okáli má poriadok a čisto.
„Kúpili sme si aj nový nábytok, kúrime v piecke drevom, aj si na nej varíme. Trápia nás ale ploštice. Ak by sme sa dostali do nového, určite by sme sa potešili, veď nájomné si pravidelne platíme,“ povedala 46-ročná žena.
Starší Róm svoje meno nepovedal. Je pôvodný obyvateľ, v osade sa narodil a prežil celý život.
„Keď som bol malý, bolo tu asi osem domov. Boli murované aj drevené. Mám aj fotky, živo si na to spomínam. Postupne ale ustúpili bytovkám. Teraz v Hlbokom žije asi šesťsto ľudí. Niektorí sú v lepšom, v bytoch, iní žijú aj v chatrčiach. Vzťahy medzi ľuďmi sú rôzne, je tu veľa poriadnych ľudí, ale aj problémových. S tými sa žije ťažko,“ vysvetlil.
