LIPTOVSKÝ JÁN. V poradí už tretí ročník vedeckého podujatia organizovalo v Liptovskom Jáne ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v spolupráci so Slovenskou spektroskopickou spoločnosťou.
Zimná škola synchrotrónového žiarenia bola určená predovšetkým pre širšiu slovenskú vedeckú komunitu hlavne pre mladých vedcov a študentov.
Pripravovali sa do praxe
Hlavným zámerom bola motivácia mladých doktorandov a vedeckých pracovníkov. O svoje vedomosti, skúsenosti a know-how sa podelili domáce a zahraničné vedecké kapacity. Mladých kolegov sa snažili pripraviť tak, aby sa dokázali v praxi zapojiť do medzinárodných projektov v kvalitných vedeckých komunitách.
Jedným z nich je aj medzinárodné vedecké centrum so sídlom vo francúzskom meste Grenoble. Nachádza sa v ňom synchrotrónový urýchľovač tretej generácie, ktorý sprostredkúva pohľad do vnútra hmoty. Je široko využívaný predovšetkým pri výskume v oblasti fyziky tuhých látok, materiálových vied, geofyziky, chémie, medicíny, štruktúrnej mikrobiológie či nanotechnológie.
Organizmus by poškodil
„Synchrotónové žiarenie je rovnocenné röntgenovému, ktoré poznáme z medicíny. Má ale oveľa vyššiu energiu a intenzitu. To znamená, ak by sme ním chceli napríklad röntgenovať zlomenú ruku, došlo by k jej fatálnemu poškodeniu,“ vysvetlil prorektor košickej Univerzity P. J. Šafárika a podpredseda Rady European XFEL GmbH v Hamburgu Pavol Sovák.
Dodal, že kvalitné zdroje synchrotrónového žiarenia potrebujeme na zviditeľnenie vecí, ktoré bežnými röntgenovými lampami vedci nevidia, napríklad v štruktúre materiálov.
Vedci používajú tri zdroje synchrotónového žiarenia. „V súčasnosti už máme aj štvrtú generácia. Sú to takzvané lineárne útvary, ktoré produkujú práve lineárne urýchľovače.“
Máme ľudský potenciál
Takéto zariadenie momentálne budujú v Hamburgu. Podieľa sa na tom aj Slovensko. „Sme jedným zo zakladateľov spoločnosti. Na projekte sa spolupodieľa dvanásť štátov. Náš 1,1-percentný podiel sa síce môže zdať malý, no vložili sme do neho predovšetkým silný ľudský potenciál,“ povedal Marcel Miglierini zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Prostredníctvom svojich vedeckých kapacít má tak aj Slovensko významný podiel pri budovaní a prevádzke nákladných celoeurópskych výskumných centier vo francúzskom Grenobli a nemeckom Hamburgu. Ich základ tvoria výkonné zdroje synchrotrónového žiarenia.
Je to vedecká výzva
XFEL v Hamburku je v podstate röntgenový laser, ktorý vzniká na báze urýchlenia elektrónov. To znamená, že laser nemusíme používať iba v medicíne či priemysle. Dokážeme ním zobrazovať aj dynamické javy. Ak teda chcem zobraziť niečo, čo sa v čase mení veľmi rýchlo, tak práve na to sa veľmi hodí laserový zväzok.
Pomocou zariadenia budeme pravdepodobne schopní zobrazovať efekty, ktoré sa dejú na úrovni atómov a elektrónového obalu.
„To je výzva, ktorá sa nám odkrýva napríklad v biológii, aby sme dokázali snímať štruktúry proteínov či biomolekúl. Ich poznanie je základom pokroku v medicínskych vedách,“ dodal P. Sovák.
Zlepšujú kvalitu života
Využitie XFEL-u je veľmi široké. Môže slúžiť nielen pre fyziku, ale aj pre iné vedné disciplíny. Zariadenie bude schopné sprostredkovať informácie, ktoré sú podstatné pre pochopenie zákonitostí rozvoja napríklad chemických reakcií.
„Dokážeme tak lepšie pochopiť isté zákonitosti sveta a zlepšiť kvalitu života. Je to ako v hokejovom zápase. Fanúšikov nezaujíma len to, kto s kým hrá, ale aj to, ako sa zápas skončí. Najnapínavejšie je, ako sa k výsledku hokejisti dopracujú,“ dodal M. Miglierini. Doplnil, že toto sú práve procesy, ktoré im otvárajú nové okná na procesy doteraz nepoznané.
