Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Lekár Ivan Rusnák: „Unikáme do oblastí, ktoré sa šťastiu len podobajú."

Lekár, ktorý „patrí“ nielen Ružomberku, kde sa narodil, ale i obom liptovským mestám, kde žije a pôsobí, ako aj všetkým ľuďom, ktorých oslovuje v svojom povolaní a žití srdcom. Ivan Rusnák dávno prekročil hranicu klasickej medicíny.

Ivan Rusnák celý život pracoval na internom oddelení a ambulanciách, ktoré s interným súviseli. V súčasnosti pracuje na oddelení pre dlhodobo chorých.(Zdroj: ARCHÍV I. R.)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ.

V ľuďoch, s ktorými sa stretáva, vidí duchovno-duševné bytosti a svoje šťastie nachádza v šťastí všetkých okolo seba.

Desiateho februára prekročil sedemdesiatku, a to bola príležitosť stretnúť sa s ním na oddelení dlhodobo chorých liptovskomikulášskej nemocnice, kde pracuje. Čím všetkým momentálne žije ako stále aktívny lekár?

Rôzne zdravotné problémy na jednom mieste

„Celý život som pracoval na internom oddelení a ambulanciách, ktoré s interným súviseli,“ obrátil Ivan Rusnák pozornosť na svoju lekársku minulosť.

S vďakou spomína na všetkých svojich spolupracovníkov internistov, od ktorých sa učil, zvlášť na primára Karola Mensatorisa, Miroslava Dúbravku, Milana Žuffu a na doktorku Milotu Hrivňákovú, v ktorej videl vždy vzor ženského pôsobenia v medicíne.

Momentálne pracuje na oddelení dlhodobo chorých, kde určitý čas pôsobil aj ako primár. „Na tomto oddelení sa z rôznych zdravotníckych odborov sústreďujú pacienti, ktorých treba dlhodobo liečiť a zároveň opatrovať. Niekedy i doopatrovať," vysvetlil.

Na oddelenie dlhodobo chorých prichádzajú pacienti, napríklad z neurológie, traumatológie, interného oddelenia či od obvodných lekárov, ale sú na ňom aj onkologickí pacienti a pacienti iných odborov.

Nesmierne si váži prácu všetkých na oddelení

Na oddelení dlhodobo chorých je vraj široký záber medicíny a ošetrujúci sa stretáva s pacientmi, ktorí sú často úplne odkázaní na pomoc iného. Treba ich kŕmiť, treba ich učiť chodiť. Podľa lekára treba veľa psychickej a fyzickej sily na túto prácu a je obdivuhodné, čo hlavne sestry a ošetrovateľský personál oddelenia zvládnu.

Veď väčšina práce v starostlivosti o chorých je na zdravotných sestrách, asistentoch a ostatnom nižšom zdravotníckom personáli.

„Prenesmierne si ich vážim, bez nich by lekári dosiahli veľmi málo. Oni sú totiž v priamom kontakte s pacientmi v priebehu dňa dve-tri hodiny, ale celých dvadsaťštyri hodín sa musí o pacientov starať ostatný personál. Lekár usmerňuje, stanovuje diagnózu, navrhuje liečbu, skontroluje pacienta a vybavuje v súrnych prípadoch, čo treba zariadiť v spolupráci s inými oddeleniami," poznamenal I. Rusnák.

Dodal, že na tomto oddelení je veľmi náročná práca, ale všetci majú radosť, keď z oddelenia odchádza pacient na svojich nohách a v dobrom na pobyt v nemocnici spomína.

Sestričky by si zaslúžili Nobelovu cenu

Mária Trégerová z Liptovského Hrádku bola hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých po operácii kolena.

„Bola som tam veľmi spokojná a ak by bolo treba, pokojne na oddelenie pôjdem znovu. Klobúk dolu pred lekárom Ivanom Rusnákom, venoval sa nám naplno a všetkým rovnako. Je to lekár s veľkým L," rozprávala.

„Ale ani ďalší zamestnanci nerobili medzi nami rozdiely, boli milí. Jedlo, ktoré nám donášali, vždy pekne položili, popriali dobrú chuť, opýtali sa, ako sa máme.“

Keď zaznela poznámka, že na doliečovacom je ťažko, uzavrela bez komentára: „Naozaj som bola veľmi spokojná.“

Alebo reakcia jedného syna, ktorému na oddelení zomrel otec: „Keby som mohol, zariadim sestričkám Nobelovu cenu.“

Lekár jeho slová okomentoval: „Videl, čo to znamená starať sa o pacienta vo vážnych situáciách. Videl zložitosť a náročnosť povolania po stránke psychickej aj fyzickej. Skutočne, veľakrát ide aj o fyzicky veľmi náročnú prácu.

Máme síce už aj polohovacie postele, ale nie je ich dosť. Naše zdravotníctvo v súčasnej dobe na to ešte nemá."

Pohľad na svet z postele dlhodobo ležiacej

Pacientka A. S. prišla na oddelenie z traumatológie: „Som tu krátko, ale veľmi spokojná, všetci sú ku mne pozorní, lekári ústretoví.

Keď má pacient pocit, že je o neho postarané, pre liečbu je to veľké plus. Mám po napadnutí zlomenú panvu, takže sa doliečujem.

Obdivujem celý personál, sú milí, aj keď majú veľmi náročných pacientov najmä na psychiku."

Aj hriechy mladosti majú dohru na posteli

Sedemdesiatdvaročný Ľudovít Švancár z Liptovského Mikuláša bol takmer čerstvo po operácii. Vraj sa koncom minulého roka musel rozhodovať: buď zomrieť s nohou, alebo žiť bez nohy. Rozhodol sa pre amputáciu. Nie je to však jediné nadelenie osudu. Tragicky stratil dvoch synov.

„Na doliečovacom budem, kým sa mi zhojí kýpeť. Zatiaľ nemôžem byť so sebou spokojný, lebo noha ešte bolí, a ja som na bolesť veľmi citlivý. Prešiel som viacerými nemocnicami na Slovensku, lebo som bol niekoľkokrát operovaný. Začalo sa to operáciou srdca, keď som dostal štyri bajpasy a urobili mi aj plastiku srdca. Od tých čias sa mi cievky zanášajú.“

Potom si povzdychol - no, čo už, sú to hriechy minulosti - fajčenie a strava – ktoré sa vraj u neho prejavujú všade a stále. „Hovorí sa, že doliečovacie oddelenie v každej nemocnici je to posledné oddelenie, kde sa ešte snažia udržať človeka pri živote alebo mu ho predĺžiť,“ pokračoval.

„Na tomto oddelení sme sa stretli pacienti, ktorých diagnózy by sa na iných oddeleniach ťažko stretli. Sú tu ľudia od porúch psychiky, po rakovinu, amputácie, úrazy, ťažké stavy. Človek, ktorý týmto oddelením prejde, je rád, že neprešiel cez rieku Návu (rieka medzi životom a smrťou) a že sa vracia domov v zlepšenom stave. Starostlivosť troch lekárov a primárky Oktávii Muchovej je však vynikajúca. Všetci sú ochotní vykonať pre pacienta všetko, čo môžu.“

Pacient cíti, keď sú lekári len pre neho

Ivan Rusnák pripomenul, že niečo navyše môže lekár dať i v dnešnej dobe techniky a chémie, a to najmä vo vzťahových otázkach.

„Žiaden doktor nechce zle. V dnešnej dobe je ale veľký časový stres, niet času sadnúť si s pacientom a porozprávať sa. Niekedy však aj dve-tri minúty rozhovoru stačia, aby cítil, že lekár v tej krátkej chvíli je len pre neho.“

Podotkol, že medzi lekárom a pacientom by mal vzniknúť vzťah, v ktorom človek cíti blízkosť človeka. „Musí tam byť čosi, čo vyvolá vzťah dôvery,“ pokračoval. „Dnes sa však často dostávame do takých situácií, keď ľudia chodia k doktorovi len po výsledky.

Budem citovať môjho staršieho kolegu Milana Žuffu: „Stretol som kamaráta, ako ide po moste od nemocenskej a pýtam sa ho – bol si u doktora? Nie, bol som si po výsledky.“ Doktor vie rýchlo zhodnotiť výsledky na fyzickej úrovni, ale keď chorého človeka posunieme do väčšej pohody, možnosť vyliečiť sa je podstatne vyššia.“

Pacient by podľa neho nemal byť nikdy len diagnózou - tam leží žlčník, tam zlomená dolná končatina - je to predsa niekto, kto má svoje meno, život a treba si nájsť cestičku k jeho duši, aby cítil, že je tu niekto, kto má o neho záujem, nielen po stránke diagnózy.

„Keď som učil na zdravotníckej škole, hovorieval som študentkám, že to, čo sa učia, pravdepodobne skoro všetko zabudnú, ale nesmú nikdy zabudnúť, že s nimi k pacientovi musí vždy prísť slniečko. Treba si uvedomiť, že zdravotníkov si ľudia zapamätajú poväčšine na celý život a stačí jedno nesprávne slovo, a človeka uboleného chorobou zraní ešte viac.“

V šťastnom živote je návod na zdravú starobu

Ako žiť, aby na konci života človek neskončil v ťažkých chorobách odkázaný na pomoc blízkych alebo dokonca cudzích ľudí?

„Na jednej strane je správna životospráva. Neprejedať sa, nefajčiť, nadmerne neužívať alkohol, dostatočne sa pohybovať. Na druhej strane žiť šťastným životom. Veď všetci chceme byť šťastní, no šťastie nemožno kúpiť. Ako sa teda stať šťastným? Práve toto je kľúčový bod pre zdravie budúcnosti.“

Niektoré pôžitky sa stávajú vášňou

Ivan Rusnák zuvažoval nad šťastím a náhradami zaň: „Možno to znie zvláštne, ale pretože nevieme byť šťastní, začneme unikať do oblastí, ktoré sa šťastiu podobajú. Ideme do oblasti pôžitkov.“

Najrozšírenejší pôžitok, ktorý sa stáva vášňou, je nadmerný príjem jedla. „Nie je zlé, že nám niečo chutí a necháva príjemnú pocitovú stopu, ale to by malo byť skôr tak – už si dal telu, čo mu treba a teraz choď a rob iných šťastnými a bude sa ti to, čo činíš, vracať. Jedlo je len pôžitok, ktorý sa podobá šťastiu.

Ďalším rozšíreným pôžitkárstvom je alkohol. „Až 40 percent Slovákov má problém s alkoholom, desať percent je závislých od alkoholu. Neznamená to, že sú chorí len na pečeň, mozog, ochorenie nervových štruktúr, ale to sú aj zlé vzťahy v rodine, na pracovisku, úrazy, rozvody.

Niekto má zas pôžitok z fajčenia. Následky - ochorenia ciev srdca mozgu, nádorové ochorenia. To všetko pre zablúdenie v húštine pôžitkov, ktoré sa stávajú vášňou a každá vášeň pôsobí nakoniec zničujúco fyzicky aj psychicky."

Šťastný život znamená odchod zo sveta v pokoji

Človek je šťastný vtedy, keď má za deň štyri, päť pohladení života. Nielen fyzických, ale pohladení duše.

„Zabudli sme žiť pre druhých. Začali sme byť zameraní len na seba a tam je začiatok straty cesty k šťastiu,“ povedal lekár. „Ani peniaze či svetská sláva nikdy neprinesú šťastie. Keď sa na niekoho usmejeme, on sa usmeje, keď sme k nemu dobrí, ostane v ňom dobrá spomienka. Už len – ďakujem pekne – je pre mňa pohladenie, ktoré sa nedá kúpiť.

Žiť šťastný život znamená sústrediť sa na to, ako pomôcť svojmu okoliu, ako mu byť prospešným. To je pravý prejav medziľudskej lásky. Keby sme šťastne žili, odchádzali by sme z tohto sveta na starobu a spokojní.“

V čom vidí Ivan Rusnák svoje vlastné šťastie

„Ak dokážem žiť tak, že viem druhým pomáhať, potom mi to život vracia – môžem povedať - zo všetkých strán.“

Lekár vie, čo by chcel ešte dosiahnuť v sebanáprave a cíti, že v ňom osobnostne je rozdiel medzi tým človekom, ktorý prišiel na svet v roku 1944 a tým, ktorý je tu v roku 2014.

„Cítim, že sa mi podarilo vystúpiť o nejaký schod vyššie v poznaní pravidiel života, ktoré vedú k ceste trvalého šťastia. Viem, že na vrchole nie som, viem, čo by som chcel na sebe ešte zmeniť, aby som mohol patriť medzi skutočne dobrých ľudí. Ďakujem, že mi život milostivo doprial nájsť cestu správnym smerom.

Z nejakých dôvodov sme všetci prišli na svet a máme tu zanechať pre tých ostatných dobrú stopu, ktorá by im mohla ukazovať, že i v dnešnej dobe je možné byť spokojným a šťastným človekom.


  1. V lavíne zahynul poľský skialpinista 2 503
  2. Ako dobre poznáte Liptov? 366
  3. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 318
  4. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 177
  5. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 177
  6. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 166
  7. V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach 163
  8. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 128
  9. Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom 119
  10. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 93

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom

Otcova stodola bude miestom stretávania sa mužov, aby si pomáhali v osobnostnom a duchovnom raste.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?