Skupinu liptovských športovcov, ktorí budú bojovať o medaily v ruskom Soči, doplnila slalomová lyžiarka Martina Dubovská.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Napriek tomu, že vyrastala v Liptovskom Mikuláši a tu nabrala aj svoje prvé lyžiarske skúsenosti, reprezentuje Českú republiku, kde bude jednou zo štyroch alpských lyžiarok v nominácii.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste jazdili v Česku?
- Podmienky pre lyžiarov boli u nás veľmi ťažké, hlavne čo sa týkalo veľkých finančných výdavkov. Keby som pred šiestimi rokmi nešla do Čiech, asi by som už dávno nelyžovala. Tam nám štyrikrát do roka platili juniorské sústredenia, ktoré by na Slovensku stáli nemalé peniaze.
Bol to práve môj otec a tréner v jednej osobe, ktorý o tomto presune rozhodol. Aj keď moja mama pochádza z Třinca a ja tam mám stále trvalé bydlisko, keďže som sa tam narodila, vyrastala som na Liptove a učila som sa lyžovať na tatranských svahoch.
Začiatky medzi českými športovcami boli preto ťažké, no nič neľutujem, som hlavne rada, že môžem aj naďalej lyžovať.
Myslíte si teda, že českí lyžiari to majú ľahšie?
- Česi majú podľa mňa všetko lepšie zorganizované, finančná podpora štátu je tiež väčšia. Existujú tam aj časopisy o lyžovaní, ktoré píšu o svetových lyžiaroch a približujú verejnosti najnovšie trendy či zaujímavé strediská. Samozrejme, ani tam nie je športovanie na profesionálnej úrovni bezproblémové a jednoduché, myslím, že v oboch krajinách je v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi ešte čo vylepšovať.
Pamätáte si na svoje lyžiarske začiatky?
- Na lyžiach som prvýkrát stála, keď som mala dva roky, pamätám si, ako som na nich chodila s otcom aj do obchodu.
V štyroch rokoch už začali také prvé malé súťaže, dokonca som súťažila s mojou staršou sestrou na pretekoch v Jasnej vo vyššej kategórii a už tam som sa umiestnila na 15. mieste. Veľa času som v detstve trávila na svahu na Podbrezinách, pretože som to mala len na skok od nás z bytovky.
Aký ste mali dosiaľ najväčší športový úspech ?
- Túto lyžiarsku sezónu hodnotím ako prelomovú, aj keď k dokonalosti mám ešte ďaleko a oproti svetovým lyžiarom mám stále čo zlepšovať. V novembri som skončila na 28. mieste vo Svetovom pohári vo fínskom Levi, z čoho sa veľmi teším, lebo umiestnenie do prvej tridsiatky je veľký úspech. Prvé cenné body z tohto podujatia mi potvrdzujú, že poctivý režim a tvrdý tréning prinášajú dlho očakávané výsledky.
Na svetovej zimnej univerziáde v talianskom Trentine, kde som súťažila za svoju vysokú školu v Bratislave a zároveň za Česko, som skončila tretia.
Veľmi sa teším vstupenke na olympiádu, ktorá dokazuje, že všetko čo robím, za niečo stojí. Dúfam, že doterajšie výsledky sú len začiatok, chcem sa stále zlepšovať.
Ako vyzerá váš tréningový deň pred olympiádou? Trénujete doma alebo v Česku?
- V Čechách sa pripravujem väčšinou počas letnej sezóny, kde máme bazén, lesopark, posilňovňu aj atletickú dráhu, no teraz trénujem na Liptove.
Doobedie strávim na svahu, poobede sa skôr zameriavam na kondičný tréning, ktorý zahŕňa rôzne cviky v posilňovni zamerané na trénovanie rovnováhy, bicykel a behanie, poslednou fázou je večerný strečing.
Ako vravím, je neskoro kŕmiť koňa pred kopcom (smiech), a preto sa snažím si aj oddýchnuť a dolaďujem už len posledné nedostatky. Mám však pocit, že v letnej sezóne som trénovala omnoho viac.
Keďže zároveň študujem na fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave, musím sa pomedzi tréningy venovať aj knihám, čo je niekedy dosť časovo náročné.
Na olympiáde budete od 11. februára, prvý pretek máte až v utorok 18. februára. Čo budete robiť dovtedy?
- Určite budem ešte každý deň trénovať na lyžiach a aj v posilňovni. Ak mi zvýši pomedzi tréning čas, rada by som sa išla pozrieť aj na iné športy a podporiť ostatných športovcov.
Pri sledovaní otváracieho ceremoniálu mi bolo aj trochu ľúto, že som sa ho nemohla zúčastniť, keďže do Soči odlietam až v priebehu týždňa.
Rusko bude moja premiéra v účasti na olympijských hrách a aj v návšteve krajiny, a preto si to chcem naplno užiť a, samozrejme, podať svoj najlepší výkon.
