LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Aj keď sa im preteky nepodarili podľa predstáv, keďže vytúžený výsledok prekazila náročná trať, v Šlepeckej prípade aj podlomené zdravie, premiéru slopestyle si na olympiáde užili a už teraz sa tešia na ďalšie športové okamihy.
Aké boli vaše prvé dojmy z Ruska po prílete do Soči?
Natália: Dojmy boli veľmi dobré. Mesto je nádherné, rovnako ako stredisko Rosa Khutor, v ktorom sme bývali. Hory sú obrovské s krásnymi výhľadmi, prajem Rusom, aby im hry priniesli viac turistov, keďže je tam naozaj čo vidieť.
Zuzana: Pre mňa bolo zvláštne priletieť k moru na ZOH a po vystúpení z lietadla vidieť palmy. Po príchode do olympijskej dediny sme v tme nevideli okolie, v ktorom sa nachádzame. Ale musím povedať, že po prebudení som sa kochala pohľadom na jedny z najkrajších hôr aké som kedy videla – Kaukaz .
Aké bolo ubytovanie, jedlo, celková organizácia hier? Postrehli ste nejaké mínusy?
Natália: Ubytovanie v našej dedine bolo jednoduché, skôr internátneho typu. Nám to však neprekážalo, keďže nie sme zvyknuté na našich cestách bývať v hoteloch, ale v bežných apartmánoch.
Keď sme prišli, nebolo ešte všetko dobudované, inak však bola horská dedina aj športoviská pripravené.
Vyzdvihla by som skvelú stravu, ktorá bola k dispozícii 24 hodín denne. V dedine bola tiež skvelá a priateľská atmosféra, všade bolo množstvo nápomocných a usmievavých dobrovoľníkov.
Zuzana: Boli sme ubytované v dvojposteľových izbách s niekoľkými menšími nedostatkami.
Napríklad, na tretí deň po príjazde nám prišli vešať záclony a závesy, pred vchodom dokončievali keramické obklady.
Na chodbe stále, na rozdiel od ostatných domov, chýbal recepčný pult a namiesto neho boli zatiaľ urobené iba rozvody.
Jedlo bolo vynikajúce a mohli sme si vybrať z rôznych kuchýň sveta. Rusi boli veľmi milí a snažili sa vždy ochotne poradiť a pomôcť, ale tým, že ani jeden z nich nehovoril anglicky a mnohí z nich neboli domáci, nastával niekedy chaos.
Od ruských dobrovoľníkov sme v angličtine počuli väčšinou iba dve frázy: Wait a minute a ďalšia po ochotnom poradení – o ktorom ani oni sami nevedia, či poradili správne – Good luck.
V čom sa pre vás olympiáda líšila od iných súťaží, na ktorých ste sa zúčastnili?
Natália: Určite v organizácii, všetko bolo veľkolepé a trať bola tiež oveľa väčšia ako býva na svetových pohároch.
Zuzana: Na OH je hlavne veľa bezpečnostných pravidiel, ktoré musia byť prísne dodržiavané. Už od začiatku musíte dať vedieť, kedy sa kde nachádzate, kontrolujú vám verejné siete.
Som sklamaná, že moje meno počas najväčšej športovej udalosti na svete nemohlo byť počas celého trvania spájané zo sponzormi, ktorí ma podporujú od úplných začiatkov a bez ktorých by som sa na FIS preteky nedostala, takže by som nebola ani na olympiáde.
Vládla medzi vami pretekárkami rivalita?
Zuzana: Rivalita je ako v každom športe, každý sa snaží odjazdiť svoju jazdu čo najlepšie a poraziť súperov.
V slopestyle sa však všetci navzájom poznáme, asi preto na štarte vládne priateľská atmosféra.
Natália: Áno, náš šport je skvelý v tom, že máme medzi sebou veľmi priateľské vzťahy. Navzájom sa pri preteku povzbudzujeme a keď sa niektorej z nás podarí dobrá jazda, ostatné jej gratulujú a tešia sa s ňou. Stretávame sa aj mimo pretekov a lyžujeme spolu, pretože nás to baví.
Čo sa vám premietalo v hlave, keď ste prvýkrát uvideli pretekársku trať?
Zuzana: Dopredu sme vedeli, čo nás približne bude čakať podľa internetovej vizualizácie.
Od českých kamarátov som počula zlú kritiku na park, ale mne sa to na prvý pohľad celkom páčilo. Hneď v prvý deň tréningu som už plánovala triky, ktoré použijem na svojej olympijskej jazde.
Natália: Ja som bola znepokojená z tvaru skokov, ktoré vôbec nezodpovedali tomu, čo sľubovali - a to bezpečné skoky s nadvihnutými dopadmi, aby stlmili nárazy, ktoré telo pri takom dlhom lete zažíva.
Našťastie, zodpovední zobrali do úvahy pripomienky trénerov a pretekárov a tvar skokov v priebehu dvoch dní upravili.
Bohužiaľ, ešte predtým som si stihla naraziť chrupavku v kolene pri jednom zo skokov, keďže prvé dni bola trať aj viac premrznutá.
Čo ste cítili v deň pretekov, keď ste stáli tam hore na štartovej čiare?
Zuzana: Cítila som sa dobre, dokonca som bola spokojná aj s tým, že štartujem ako prvá, pretože nerada dlho čakám.
Stres mi pomohla zahnať do úzadia práve priateľská atmosféra, ktorá vládne medzi komunitou slopestyle pretekárok.
Natália: Atmosféra na štarte bola naozaj skvelá, všetci sme sa tešili, že môžeme byť účastníkmi premiéry nášho mladého športu na olympiáde.
Ste spokojné s dosiahnutými výsledkami?
Natália: Spokojná určite nie som, vybrala som si veľké množstvo športovej smoly. Po narazenom kolene, ktoré potom pri skokoch nespolupracovalo, som ochorela a musela vynechať tréningy.
Pri tak veľkej trati je nemožné pustiť sa na ňu bez tréningu a skákať svoje triky.
Deň pred pretekom som dostávala infúzie na naštartovanie organizmu, ani to však nezabralo a v deň preteku som sa stále necítila dobre, nebolo preto pre mňa možné predviesť to, čo som mala v pláne.
Veľmi ma to mrzí, hlavne po všetkej vynaloženej námahe v posledných rokoch kvalifikovať sa na ZOH. Museli sme mať totiž stabilné výsledky, aby sme sa udržali v TOP 24 na svete.
Bohužiaľ, naša disciplína prebiehala len v jeden deň a tak tu šanca na reparát už nebola.
Zuzana: Ani mne sa nepodarilo predviesť to, čo som mala naplánované. Nanešťastie, spadla som v obidvoch kolách kvalifikačnej jazdy, preto s výsledkom spokojná nie som.
Ako bude teraz pokračovať vaša lyžiarska sezóna? Aké máte plány?
Natália: V prvom rade musím doliečiť chorobu a narazené koleno, potom sa vrátim späť do tréningového procesu.
Čakajú ma ešte záverečné preteky SP v švajčiarskej Silvaplane, na ktoré by som sa chcela pripraviť a napraviť si tam náladu po nevydarených ZOH.
V stredisku PARK SNOW Donovaly náš klub organizuje freestyle kemp pre deti a mládež, kde ich budeme učiť základy nášho športu.
Určite sa budem venovať aj práci, ktorú som v príprave dosť zanedbávala a teším sa na relax v kruhu rodiny a kamarátov.
Zuzana: Ja sa tiež v marci zúčastním preteku svetového pohára a aj tento rok by som sa chcela dostať na najprestížnejšiu dievčenskú súťaž vo feeskiingu - Nine Queens.
Zúčastním sa na campe vo francúzskych Alpách, kde som pozvaná ako coach.
Týmto pravdepodobne sezónu v marci uzavriem, pretože ma v máji čakajú bakalárske skúšky, na ktoré sa mi treba pripraviť.
