LUDROVÁ. Predposledná, trinásta priečka v ročníku 2011/2012 znamenala zostup o poschodie nižšie.
V sezóne 2012/2013 po piatich kolách mala na svojom konte len jeden bod, až potom sa tešila z prvej výhry (s Beňadikovou 3:0).
Napokon skončila ôsma so ziskom tridsaťdva bodov. V aktuálnej tabuľke je Ludrová piata, keď „vykopala“ 21 bodov, o šesť menej než líder zo Švošova.
Oslovili sme skúseného 68–ročného trénerskeho matadora Karola Hrnčiara, ktorý ludrovský tím prevzal v polovici predchádzajúceho súťažného ročníka.
Ako by ste zhodnotili jesennú časť?
- U nás vládne spokojnosť, dokonca funkcionári začali pomýšľať aj na postup. Veľmi slušnú sme urobili letnú prípravu, hlavne s dôrazom na kondíciu. V tomto smere bol mančaft dosť zanedbaný. Do mužstva sa podarilo vhodne zabudovať mladých chlapcov, dorastencov.
Jeden z nich Daniel Drozd je po jeseni so siedmimi gólmi naším najlepším strelcom. Keďže v predchádzajúcej sezóne sa Ludrová takmer až do konca zachraňovala, v lete sa do súťaže išlo s úlohou patriť do jej stredu.
V „tabuľke pravdy“ pri vašom mužstve tróni nula. Zvonku ste priviezli dve víťazstvá (z Partizánskej Ľupče a z Kvačian), no na druhej strane Ludrová dvakrát vyšla naprázdno na vlastnom ihrisku – Hubová 1:2 a Švošov 0:1. To vás určite mrzí?
- Samozrejme. V stretnutí so Švošovom sme mali navrch, žiaľ, z našej strany išlo o veľmi smoliarsky zápas. Mužstvo nevyužilo kopec šancí, nastrelilo žrď, brvno...
Ani s Hubovou sme neboli slabším tímom, tu mi však chýbala väčšia koncentrácia i herná disciplína, bol to dosť rozháraný výkon so slabou finálnou fázou.
Ktoré rezervy z jesene možno osobitne vypichnúť?
- Zvlášť nám to škrípalo na krajoch obrany. Po zmenách v zostave a určitom preskupení hráčov, keď som na tieto posty presunul mladíkov miesto starších chalanov, ktorí už nemali ani dáky záujem trénovať, nastalo čiastočné zlepšenie.
Vpredu nám zase treba po-pracovať na koncovke. Boli zápasy, keď sme hrali a hrali, lenže ani zo stopercentných šancí nič nepadlo.
Aká je situácia s hráčskym kádrom? Čo tréningový proces, ktorý na dedinách často býva najväčšou boľačkou?
- Mám dvadsaťšesť hráčov. Až na Jána Kajana a Miroslava Láclavíka je to veľmi mladý a perspektívny kolektív.
V riešení je príchod troch dorastencov Martina Chmela, Juraja Zácheja a Mareka Kukola z Ružomberka. Všetci sa javia veľmi dobre.
O tréningovej dochádzke môžem povedať, že je slušná, vždy sa zíde osemnásť až dvadsať hráčov.
Kus roboty ste urobili už v lete, ako vyzerá zimná príprava v Ludrovej?
- Tréningy prebiehajú vonku i v telocvični. Spolu sme si naplánovali až osem prípravných stretnutí. Uvažujeme aj s domácim trojdňovým sústredením.
Dotkli ste sa aj postupovej myšlienky. Na prvú priečku máte šesťbodové manko, na druhé Smrečany a na tretiu Ľubochňu odstup piatich bodov. Je to dosť?
- Veľa bude závisieť od nášho vstupu do jari, mužstvo začína dva razy vonku – v Ľubochni a v Liptovskom Jáne. Robíme všetko preto, aby sme už na začiatku jarnej časti boli optimálne pripravení.
V každom prípade si Ludrová kladie za cieľ hrať o popredné pozície, no ani nad postupom by sme nos neohr- nuli. Dovolím si povedať, že hráčsky materiál máme na V. ligu.
Je cenné, že veľa chalanov vyšlo z dorastu MFK Ružomberok, tie futbalové základy sú nenahraditeľné.
