Písomne je zaznamenaný príbeh vlčieho dieťaťa z nemeckého Hessenska zo 14. storočia. V dejinách sa ešte dávno predtým uvádzajú zakladatelia Ríma – Romulus a Remus.
Známy slovenský vedec Jozef Ľudovít Holuby písal v roku 1908 o takomto prípade z Turca, ale podobná udalosť sa odohrala aj v Liptove.
Prípad z Hýb
V 12. ročníku časopisu Muzeálnej slovenskej spoločnosti spred 105 rokov sa autor Dulický odvoláva na článok J. Ľ. Holubyho a opisuje príbeh z Hýb.
V rokoch 1844 až 1845 pltníci z Hýb vídavali na brehu Váhu nad Liptovským Hrádkom medvedicu s akousi bytosťou, ktorá chodila po rovine ako človek a do vŕškov lozila po štyroch. Keď záhadného tvora zlapali, zistili, že ide o 20-ročné dievča, celé zasmolené, zarastené, s mimoriadne vyvinutými prsníkmi. Potom si ju vzala na výchovu istá žena – Slivková.
Dievča si ťažko zvykalo na ľudí, strhávalo zo seba odev, nenaučilo sa rozprávať. Vydávalo iba hlásky „be-be“, až neskôr sa naučilo umývať dlážku. Najradšej vraj sedávalo na podstení a vyhrievalo sa na slnku. Podľa rozprávania jedných predstavili ju aj kráľovi, druhí tvrdili, že pravdepodobne ušlo späť do hôr.
Vo vlastivednom časopise sa objavil článok s titulkom: Správa o chytení divého človeka v Liptove roku 1834. Príspevok S. Churého opisuje príhodu, ktorá sa udiala pred 180 rokmi. Pomocou citácie sa tento príbeh pokúsim obnoviť.
Z rukopisnej kroniky
Zriedkavá a zaujímavá správa o objavení a chytení divého človeka v Liptove roku 1834 sa zachovala v prvom diele rukopisnej kroniky rodu Madočániovcov. Autorom dvojdielnej kroniky bol ružomberský poštmajster Imrich Madočáni, narodený v roku 1779. Prvý diel, o ktorom sa vedelo z odkazov v druhom diele, sa dlho považoval za stratený.
České Lidové noviny z 15. apríla 1938 však priniesli správu, že riaditeľovi Východoslovenského múzea v Košiciach Jozefovi Polákovi sa podarilo nájsť v smetiach určených na zničenie vzácnu pamiatku: rukopisnú kroniku Madočániovcov. V súčasnosti by sa mala nachádzať v Štátnom archíve v Bytči.
Nevšedné príhody sú v kronike zaradené väčšinou na koniec príslušného roka. Takouto udalosťou bola nepochybne i správa o dolapení divého človeka v Liptove .
Autor uvádza, že na generálnej kongregácii Liptovskej župy v Liptovskom Svätom Mikuláši v decembri 1834 oboznámil podžupan Ján Palugyay prítomných so správou, že v liptovských horách chytili divého človeka mužského pohlavia. Rozhodlo sa, že prostriedky na jeho výchovu a výživu poskytne župa.
Postaral sa o neho farár
Nakoniec sa o divého človeka postaral farár Ondrej Danko z Liptovského Michala, ktorý ho umiestnil na cirkevných majetkoch poniže Lazov. Učil ho hovoriť, pracovať a snažil sa ho vychovávať v duchu kresťanskej viery. Jeho snaha však vyšla navnivoč.
Imrich Madočáni, autor kroniky, sa začiatkom júna 1835 vracal cez Ivachnovú z mikulášskeho jarmoku a osobne videl divého človeka. Overil si tak, čo sa o ňom všeobecne rozprávalo.
Chlapec mal asi 12 rokov, neforemnú a necivilizovanú tvár bez ľudského výrazu. Nehovoril, vyrážal len neartikulované zvuky, živil sa trávou a surovým mäsom. Iba po dlhšom čase vraj skrotol a začal jesť aj varenú stravu. Nijaká práca sa mu ale nedarila. O jeho ďalšom vývine kronikár z Ružomberka pochyboval.
Autor: Pavol Maria Kubiš
