LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jarabice poľné kedysi patrili do tradičnej skladby živočíchov pod Tatrami. Takmer tridsať rokov dokonca žili na nevšednom mieste.
Ochranu a oddych nachádzali ešte pred piatimi rokmi v trávnatých porastoch uprostred diaľničného privádzača, veľkého kruhového objazdu v Liptovskom Mikuláši.
V hornom Liptove sa v súčasnosti zdržiava už len 160 kusov. Členovia Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši predstavili projekt, ktorého cieľom je pomoc populácii kedysi bežnej jarabice.
„Po takmer osemdesiatich rokoch je to jedna z mála príležitostí, keď poľovníci môžu pomôcť záchrane pôvodného druhu lesnej zveri, ktorej hrozí vyhynutie,“ povedal autor projektu Ján Kurty, člen poľovníckej spoločnosti Demänovská Dolina.
Jarabica je súčasťou prirodzeného prostredia
Počet jarabíc na Slovensku klesol na rizikovú úroveň z viacerých dôvodov. Zásluhu na poklese majú chemizácia v poľnohospodárstve, neustále znižovanie rozlohy poľnohospodárskej pôdy, ale aj dravce, pre ktoré sú jarabice ľahkou korisťou. Mikulášski poľovníci sa držia zásady, že pre človeka je vhodné také prostredie, v ktorom sa prirodzene vyskytuje zver.
„V hornom Liptove okrem toho počty jarabice v poslednom desaťročí poklesli znova, a to napriek tomu, že človek tu jarabicu už niekoľko desaťročí neloví. Teda záchranou biodiverzity zachraňujeme aj človeka,“ vysvetlil Kurty.
Umelo odchovaným sa v prírode nedarí
Jarabice sa v hornom Liptove prirodzene vyskytujú len málo, ostrovčekovito. Poľovníci sú presvedčení, že jej populácia má šancu zväčšiť sa.
Zahraničné výskumy dokázali, že drobné vtáky z umelého chovu prežijú po vypustení do voľnej prírody krátko. Preto sa chcú zamerať na voľný chov.
„Na nížinách západného Slovenska bez finančne náročnej pomoci človeka, vrátane vypúšťania z umelého chovu a odchovu, jarabica nežije, avšak v Liptove áno. Toto nás oprávňuje tvrdiť, že v Liptove má jarabica pomerne vhodné životné prostredie.
Poľnohospodárstvo okolo Liptovského Mikuláša má z pohľadu jarabice niekoľko kladov a záporov. Hlavným plusom je nielen pomerne nízka chemizácia poľnohospodárstva v porovnaní s inými oblasťami Slovenska a Európy, ale aj ďalšie rozumné postupy a prístupy liptovských poľnohospodárov.
Na pokosených poliach hľadajú potravu
Populáciu jarabíc ohrozujú dravce. Ich pomerne vysoké počty z jedného pohľadu tešia a sú do istej miery tiež výsledkom práce liptovských poľnohospodárov.
Snažia sa správať prirodzene, pomerne veľkú časť poľného územia preto tvoria pasienky a trvalé trávne porasty, ktoré nechávajú spásať alebo ich kosia. Vytvárajú ideálne prostredie pre hlodavce, ktorými sa dravce živia
„Sme presvedčení, že rôznorodosť dostupnej potravy dravcov sa prejaví na menšom vplyve dravcov na početnosť jarabice v porovnaní so západným Slovenskom, kde je takmer všetka pôda každoročne oraná,“ doplnil Kurty.
Životné prostredie a regulácia predátorov
Do liptovských polí nechcú poľovníci vypúšťať umelo vychované jarabice, ani dovezené. Práve naopak, plánujú pracovať s existujúcou populáciou s držať sa základných chovateľských opatrení, ktorými sú ekologizácia ich životného prostredia a redukcia dravcov.
„V prvom rade chceme zabezpečiť jarabici hniezdiská na jar, úkryt pred počasím a dravcami a prirodzenú potravu po celý rok. K ekologizácii však môžu viac prispieť poľnohospodári ako poľovníci. Znižovanie počtu srstnatých dravcov bude, samozrejme, v súlade s príslušnou právnou normou,“ doplnil Kurty.
Modelové územie bude okolo Svätého Kríža
Skúsenosti s podobnými projektmi na záchranu jarabice poľnej majú aj v Lehniciach, Poľnom Kesove, Svrčinovci.
Peniaze sa im podarilo získať z environmentálneho fondu, alebo iných dotačných zdrojov, či použili vlastné peniaze. Mikulášski poľovníci sa budú usilovať aj o získanie podpory z rôznych zdrojov, obrátia sa aj na Slovenskú poľovnícku komoru.
Projekt zachovania a posilnenia jarabice plánujú rozbehnúť pod Nízkymi Tatrami v revíroch od Liptovského Jána po Partizánsku Ľupču.
Z nedávneho jarného sčítania vyplynulo, že na jar žilo na sto hektároch tohto modelového územia pol párika jarabice. Populáciu budú poľovníci sledovať sedem rokov, ich cieľom je dosiahnuť v roku 2019 jarnú hustotu 4,5 párika na sto hektárov a jesennú 20 jarabíc na sto hektárov.
„Táto hustota sa považuje za základ udržateľného voľného, prirodzeného chovu jarabice pri prísnom a dôslednom uskutočňovaní chovateľských opatrení,“ dodal Kurty.
