RUŽOMBEROK. V nominácii, ktorú 22. februára odkleplo valné zhromaždenie Slovenského paralympijského výboru, je aj mikulášska rodáčka, vynikajúca stolná tenistka – vozičkárka ŠKST TPŠ Ružomberok Alena Kánová.
Tá má za sebou štyri štarty na letných paralampiádiach a každý ovenčený ziskom medaily. Teraz našu 33-ročnú reprezentantku čaká ouvertúra pod zimnými paralympijskými kruhmi ako členku mužsko-ženského curlingového tímu.
Pred odletom do Ruska sme Alene Kánovej položili niekoľko otázok.
Aké pocity momentálne u vás prevládajú?
- Som veľmi rada, že sa nám podarilo sedemročné úsilie zavŕšiť štartom na paralympijských hrách. Kto, by to bol len povedal, keď sme začínali úplne od piky.
Veľmi dobre si pamätám, ako pred siedmimi rokmi tréner František Pitoňák rozposlal emaily, že zháňa vozičkárov, ktorí raz budú reprezentovať Slovensko na paralympiáde.
Vtedy mi to pripadalo až smiešne. Tá istá partia, ktorá sa na začiatku dala dokopy, teraz ide do Soči. Pri pohľade dozadu je to niečo neuveriteľné. Veď na prvej kvalifikácii na majstrovstvá sveta sme skončili na poslednom mieste.
Kedy ste si mohli povedať, že máte stopercentne nomináciu vo vrecku?
- Definitíva padla až po valnom zhromaždení. Ako družstvo sme si štart v Soči zaistili nečakaným krásnym 4. miestom pred dvoma rokmi na svetovom šampionáte v Kórei. Postavenie v svetovej špičke sa nám podarilo potvrdiť aj vlani siedmou priečkou na svete práve v Soči. Konkrétne mená však boli len teraz odklepnuté.
Na čo sa v Soči najviac tešíte a z čoho máte obavy? Môže účastníčku štyroch letných paralympiád ešte niečo aj zaskočiť?
- Teším sa na úžasnú atmosféru, ktorá má svoje kúzlo na každých hrách. Na paralympijskú dedinu, len škoda, že je rozhodená na tri miesta a my spolu s hokejistami na sánkach budeme ubytovaní v pobrežnom klastri.
Iné je, keď sú všetci športovci spolu. Teším sa aj na Ružomberčana Martina Motyku, ktorý robí navádzača zrakovo postihnutému lyžiarovi Jakubovi Krakovi. Keď som bola malá, tak ma práve Martinov ocino na Málinom Brde učil lyžovať. A obavy? Curling je niečo iné ako stolný tenis. Za stolom s raketou a malou loptičku hrám len za seba. Toto je tímový šport, kde všetci musia zabrať v mene jedného cieľa.
Viete už, akú podobu bude mať curlingový turnaj na vozíčku a s kým si Slovensko zmeria sily?
- Do Soči sa kvalifikovalo desať tímov. V prvej časti sa stretne každý s každým. Potom najlepšie štyri družstvá postúpia do semifinále.
Kedy bude dôvod po návrate z Ruska na oslavu? Na aké umiestnenie si Slovensko trúfa?
- Ide o historický štart slovenského družstva v tomto športovom odvetví na paralympiáde. V dlhodobom rebríčku, ktorý mapuje obdobie od roku 2007 po súčasnosť, nám patrí jedenásta pozícia.
O konkrétnom umiestnení nechcem hovoriť. Za top favorita je pasovaná Kanada, no potom sa črtá značná vyrovnanosť. Veľa napovie už začiatok. Pôjde o veľmi náročný turnaj, v základnej časti niekedy aj s dvoma zápasmi za deň. Jeden trvá aj viac než tri hodiny.
Vlani na majstrovstvách Európy v talianskom Lignane vás zradilo zdravie. A tak prvý raz sa Kánová z vrcholného stolnotenisového podujatia vracala bez medaily. Ste momentálne fit?
- Na začiatku tohto roka to nebolo ono, no už je to lepšie. Zimné obdobie v mojom prípade je dosť nebezpečné. Verím, že v Soči mi zdravie vydrží a družstvu pomôžem.