LIPTOVSKÝ HRÁDOK. V najmenšom liptovskom meste je vzácny bukový, borovicový aj dubový háj v Belanskej štvrti. Lesný porast sa tiež tiahne od futbalového štadióna, popri rieke Belej až po peší most do Liptovského Petra.
Arborétum aj ďalšie lesné porasty obhospodarujú študenti Strednej lesníckej školy. O niektoré sa starajú pracovníci technických služieb mesta.
Les chráni mesto aj arborétum
Zaujímavosťou je, že dubový háj na Belanskej štvrti je napríklad najvyššie položený súvislý porast svojho druhu v strednej Európe.
Les popri Belej kedysi vysadili, aby chránil hrádocké arborétum, ale aj časť mesta pred nepriaznivými účinkami západných vetrov.
Vedenie mesta by tieto ostrovy zelenej prírody viac chcelo priblížiť obyvateľom. Problémom sú komplikované a nevyjasnené majetkové vzťahy z minulosti. Neexistuje však ani jasná spoločenská zhoda.
Musia rešpektovať vlastnícke vzťahy
V minulosti bol v severnej časti mesta rozsiahly záhradný areál. Ohraničovala ho železnica, rieka Belá a Hradná ulica. Okrem botanického parku bola tam časť, kde pestovali ovocie a zeleninu.
V areáli bola aj píla a zvernica. Po vojne areál okresalo rozrastanie mesta a výstavba sídlisk. Tak sa napríklad arborétum dostalo z okraju do stredu mesta.
Zvyšky územia sú v súčasnosti vedené ako hospodársky les. Podľa lesného zákona je jeho základnou funkciou a poslaním produkcia dreva. Do istej miery ale zabezpečuje aj verejnoprospešnú funkciu lesa. Napríklad klimatickú, zdravotnú či kultúrnu.
Ak by radnica chcela lesné zelené plochy využívať ako mestský park, pozemky by sa museli zmeniť na les osobitného určenia. Ako prímestský les by prednostne mohol plniť verejnoprospešnú funkciu a slúžiť aj na rekreačné účely. V takomto prípade by tam mesto mohlo umiestniť aj osvetlenie či mobiliár.
V jeseni odstránili kroviny
Radnica však musí rešpektovať predovšetkým vlastnícke vzťahy a charakter pozemkov. Dve plochy už ale mesto vlastní. Bučinu pri Materskej škole na Belanskej štvrti a aj neďaleký borovicový les.
„V jeseni sme odstránili kroviny. Zachytávali sa v nich smeti a bolo v nich aj veľa lístia. Podložie by sme chceli na jar vysypať zemou a zasiať trávu,“ vysvetlil primátor Branislav Tréger.
Pokračoval, že keď budú bučinu pravidelne udržiavať a kosiť, vytvoria tak základ pre budúci mestský park. Neskôr by tam mohli umiestniť aj základný mobiliár.
Správcu mesto zatiaľ neoslovilo
Podobné plány má mesto aj s neďalekým borovicovým hájom. „Robíme to nielen kvôli estetike, ale aj bezpečnosti. Doteraz bol pohyb v lesnej zeleni len veľmi obmedzený,“ spresnil primátor.
Námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturceľ povedal, že vedenie mesta Liptovský Hrádok Štátne lesy TANAP-u v súvislosti s užívaním mestskej zelene a spravovaných lesných pozemkov zatiaľ oficiálne neoslovilo.
„Momentálne pripravujeme podklady na delimitáciu, teda vymeranie lesných pozemkov v meste Liptovský Hrádok pre Lesy SR, Banská Bystrica,“ vysvetlil M. Šturceľ.
Doplnil, že Štátne lesy TANAP-u už preto nebudú vstupovať do prípadného procesu možných lesoparkových zásahov do týchto lesných pozemkov.
Nápad s parkom niektorých zaujal
Martin povedal, že keď boli jeho deti malé, chodili hlavne do lesíka pri Belej. Hovorili, že idú do parku.
„Nerozlišovali sme, o aký druh porastu podľa odborníkov ide. Niekedy tam boli aj lavičky. Niektoré boli dokonca pod prístreškom, neďaleko stál drevený vlak a niekoľko preliezačiek. Chodili sme tam aj opekať, pri hrádzi bolo aj ohnisko.“
Dodal, že z mesta sa odsťahoval, takže už v lesíku nebol niekoľko rokov. Býva v Ondrašovej a nevie, ako vyzerá dnes. Nápad s parkom ho ale zaujal.
Buky a duby v meste sú jedinečné
Jozef je učiteľom na dôchodku, Vysvetlil, že bukový, borovicový aj dubový háj sú pozostatkami pôvodného botanického parku.
„Neviem, či je také jednoduché a hlavne vhodné robiť z nich mestské parky. Diskusia v podobnom duchu sa pred niekoľkými rokmi viedla okolo súčasného arboréta,“ dodal.
Povedal, že niektorí ľudia by ho chceli využívať ako park. Neuvedomujú si, že ide o chránený areál.
„Je to kultúrna pamiatka. Bol založený ako dendrologická zbierka, čiže zbierka stromov a krov rôznych druhov výhradne pre študijné účely. Podobne je to aj s jedinečným bukovým, borovicovým a dubovým hájikom,“ spresnil bývalý učiteľ.
V parku pestovali aj zeleninu
Na Belanskej štvrti Peter vyrástol. Hrával sa ešte na paneloch, ktoré ostali po výstavbe sídliska. V bučine, dubine ale aj pri Belej liezli po stromoch a robili si tam bunkre.
„V kríkoch bolo často veľa komunálneho odpadu, dostával sa tam z preplnených kontajnerov. Pamätám, že ľudia z bytoviek organizovali aj brigády a čistili okolie. Dnes je mesto už úplne iné. Zmenilo sa, je čistejšie,“ vysvetlil.
Pokračoval, že nápad s parkovou úpravou sa mu páči.
„Mesto má v tomto smere veľký potenciál. Len neviem, ako je to s ochranou prírody, sú to predsa len pozostatky starého botanického parku,“ doplnil.
Arborétum dýcha tajomnom
„Mám rada tieto zelené časti Hrádku,“ priznala učiteľka Dana. Dodala, že si vie predstaviť, že by arborétum a okolitá zeleň ožili ako mestský park.
„Samozrejme, s úctou k tomu, čo tam je vyrastené i vybudované a s regulovanou činnosťou zriaďovania priestorov, napríklad na relax a občerstvenie.
Poznám nádherné parky v zahraničí, v ktorých sa presne toto podarilo skĺbiť. Sú v strede mesta, vďaka zeleni tam jeho ruch však nedolieha.
Hneď sa mi vynoril obrázok z jedného leta, kde v takomto parku sa veľká skupina dôchodcov, ženy i muži, hrala s malou loptou nejakú hru. Nepochopila som jej pravidlá, ale starí ľudia sa zabávali, až sa smiech rozliehal parkom. Aj študenti tam v čase obeda posedávali, malé deti sa hrali pri fontáne. Park naplno žil.“
Pokračovala tým, že arborétum v Hrádku dýcha akýmsi tajomnom, a to by mohlo byť jeho špecifikom.
„Želám mestu, aby sa mu podarilo harmonicky skĺbiť na tomto mieste minulosť, vzácnosť a túžbou ľudí po prírode.“
