daviek.
LIPTOVSKÁ PORÚBKA. Zámer postaviť elektráreň na biomasu má spoločnosť Energia prírody v Liptovskej Porúbke.
„Lokalita je vhodná z dôvodu existencie elektrického vedenia, ktorým je možné vyrobenú elektrickú energiu vyviesť. Dostupná je tam aj železničná trať, po ktorej sme plánovali voziť biomasu do areálu elektrárne,“ dozvedeli sme sa od Pavla Kubáňa zo spoločnosti Energia prírody.
„Na výrobu elektrickej energie a tepla je navrhnutá technológia výroby syntézneho plynu, ktorá je v Európe pomerne známa. V Liptovskej Porúbke uvažujeme na rovnakom princípe využívať biomasu vo forme slamy,“ dodal P. Kubáň.
Energiu by vyrábali zo slamy
Projekt je podľa neho zaujímavý z technickej stránky, pretože na výrobu elektrickej energie využíva slamu, seno, prípadne iné druhy biomasy. Dodávky slamy majú mať zabezpečené zo stredného a východného Slovenska.
„Teplo a časť elektriny budeme dodávať do skleníkov, ktoré musia byť súčasťou výstavby elektrárne. Výstavba elektrárne bez skleníkov je v súčasnosti nerealizovateľná. Záujem o odber tepla a elektrickej energie prejavil aj susedný areál,“ pripomenul P. Kubáň.
Investora požiadali o predloženie osvedčenia
Energia prírody má zámer postaviť elektráreň už dlhší čas. Keď prezentovali zámer, výhrady k výstavbe mali v Liptovskej Porúbke aj susednej Kráľovej Lehote.
„Obecné zastupiteľstvo nesúhlasilo, aby spoločnosť Energia prírody využívala obecný pozemok na prístup k plánovanej stavbe bez majetkovoprávneho usporiadania. Uznesenie je ešte stále v platnosti,“ informovala Jana Gazdičová, starostka Liptovskej Porúbky.
„Už od začiatku prípravy projektu investor nedoložil relevantné doklady a v predkladaných projektoch menil výkon projektovanej elektrárne. Najprv uvádzal výkon 3,6 megawathodín (MW), potom 4,8 MW a dostali sa k nám informácie až o výkone 6,8 MW,“ vyjadril sa Vladimír Kapríni, starosta Kráľovej Lehoty.
Na základe týchto skutočností obce písomne požiadali investora, aby v zmysle zákona o energetike predložil osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia, kto- ré je dokladom pre územné a stavebné konanie a zároveň aj dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny od ministerstva hospodárstva.
„Pretože by investor takýto súhlas nezabezpečil, pristúpil k zníženiu z uvažovaných 6,4 MW na 0,8 MW, na ktorý súhlas netreba, ale chce to následne riešiť skladačkou,“ poznamenal Vladimír Kapríni.
Chcú zabezpečiť ochranu obyvateľov
Obec Kráľova Lehota chce v prvom rade zabezpečiť ochranu obyvateľov obce.
„Plánované miesto osadenia elektrárne je zo západnej strany v tesnej blízkosti obce, vedľa toku Bocianky. V jeho tesnej blízkosti sú rodinné domy pri futbalovom ihrisku, penzión Larion a bytová zástavba a rodinné domy na Magdolinej skale. Na druhej strane vodného toku je rybničné hospodárstvo a rodinný dom vybudované v súlade so schváleným územným plánom obce,“ skonštatoval starosta Kráľovej Lehoty.
Ďalšie pripomienky sa týkali zdokumentovania výstupu znečisťujúcich látok do ovzdušia, ktoré budú využívané ako palivo.
„V tejto lokalite sú prevažne západné vetry a všetky spaliny pôjdu do obce. V žiadnom prípade nesúhlasíme so spaľovaním komunálneho odpadu. Podľa vypracovaného odborného posudku prevádzka navrhovanej činnosti má vplyv na znečistenie ovzdušia emisiami oxidom uhoľnatým a oxidom dusíka. Činnosťou jednotiek, ktoré premieňajú vyprodukovaný bioplyn na elektrickú energiu, zasa dôjde k zvýšeniu hluku vo vonkajšom prostredí s vplyvom na rodinné i bytové domy a celé okolie,“ skonštatoval V. Kapríni.
Starosta doplnil, že zo západnej strany je ochranné pásmo vodných zdrojov II. stupňa, kde sa nachádzajú studne s pitou vodou, ktoré zásobujú časť mesta Liptovský Hrádok, sídlisko Prekážka a časť mesta Liptovský Mikuláš, sídlisko Podbreziny. Obec leží v II. stupni ochrany prírody Nízkotatranského národného parku NAPANT a je vstupnou bránou pre rekreačnú oblasť Nízkych Tatier, turistické a lyžiarske centrá Vyšná Boca a Čertovica.
„Pre všetky spomínané skutočnosti obec Kráľova Lehota predložila podnet so žiadosťou o zisťovacie konanie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,“ zdôvodnil V. Kapríni.
Ministerstvo má šestnásť požiadaviek
Prednedávnom ministerstvo životného prostredia doručilo zainteresovaným stranám rozsah hodnotenia.
V stanovisku ministerstvo požiadalo investora podrobnejšie rozpracovať a doplniť skutočnosti, ktoré neboli zo zámeru výstavby celkom jasné. Celkom ide o šestnásť špecifických požiadaviek.
Jedna z nich sa týka napríklad odberateľa odpadu, ktorý bude vznikať počas výstavby a prevádzky elektrárne.
„Elektráreň na výrobu elektrickej energie potrebuje biomasu a vodu. Počas prevádzky budú vznikať odpady, produkty vo forme uhlíka a dechtu. Záujem o ne majú firmy z chemického priemyslu na ďalšie spracovanie. Odpadom sú v podstate len výfukové plyny s veľkým obsahom kysličníka uhličitého, ktorý môže byť opäť využívaný v skleníkoch na podporu rastu,“ poznamenal P. Kubáň.
Rovnakú elektráreň postavili v Lipanoch
O výhodách elektrárne sa P. Kubáň vyjadril: „Vzniknú nové pracovné miesta, produkcia tepla, produkcia uhlíka a dechtu a využívanie pôdy, ktorá leží takpovediac ľadom.“
K možným rizikám poruchy či havárie elektrárne sa vyjadril: „V každej prevádzke existujú riziká poruchy alebo havárie. Tieto sú však zohľadnené v projektovej dokumentácii a následne aj v samotnej prevádzke elektrárne tak, aby k ohrozeniu zamestnancov a okolia nedochádzalo.“
Vyššia bezpečnosť je podľa neho zaistená aj použitím overených moderných technológií a skúseností z existujúcej prevádzky.
„Výberu technológie a jej výrobcovi sme venovali veľkú pozornosť. Oslovili sme vyše šesťdesiat spoločností z celého sveta, pričom sme sa zamerali na skúmanie technického riešenia. Najviac rozvinuté splyňovanie majú v Indii, kde vyrábajú veľké percento elektrickej energie splyňovaním biomasy,“ opísal P. Kubáň.
Spoločnosť Chanderpur Work dokázala odpovedať investorovi na všetky technické otázky, pričom ich technické riešenie bolo kompaktné s cieľom dosiahnuť maximálnu čistotu plynu pred vstupom do motora.
„Spoločnosť Chanderpur Works spolupracuje s vládnym inštitútom pre splyňovanie TERI v Indii. Získala ocenenie firma roka v Indii za rok 2010. Vďaka technickému zázemiu a spolupráci s TERI vlastní niekoľko patentov a technických riešení v oblasti splyňovania biomasy, ktoré iní výrobcovia nepoužívajú.“
Po preskúmaní technického riešenia si investor Pavel Novák bol v Indii technológiu prezrieť, ako aj prevádzku spoločnosti Chanderpur a jej výrobné zázemie.
Takúto technológiu splyňovania slamy na výrobu elektrickej energie využila spoločnosť Energia prírody v Lipanoch v rámci projektu, ktorý realizovali koncom minulého roka.
Majú záujem situáciu riešiť za určitých podmienok
Jana Gazdičová a Vladimír Kapríni sa zhodne vyjadrili, že Liptovská Porúbka aj Kráľova Lehota majú záujem vzniknutú situáciu riešiť za podmienky dodržania svojich požiadaviek a platných noriem a zákonov.
„Zabezpečili sme preto a zúčastnili sa obhliadky podobnej elektrárne v Českej republike, v meste Odry,“ poznamenala J. Gazdičová.
Okrem nej sa obhliadky zúčastnil riaditeľ Drevárskej spoločnosti Kráľova Lehota, starosta Kráľovej Lehoty a poslanec obecného zastupiteľstva.
„Presvedčili sme sa, že podobnú elektráreň by bolo možné realizovať za dodržania technologických podmienok, ale v prvom rade zakúpením kvalitnej, a nie podradnej, lacnej technológie samotnej elektrárne na biomasu,“ dodal za obidve obce V. Kapríni.
