RUŽOMBEROK. Zahraničné granty neraz v rozhodujúcej miere slúžia na úhradu vysokoškolských projektov. Avšak univerzitní funkcionári tvrdia, že je problematické vopred plánovať vlastné zdroje, ktoré sú nevyhnutné na podanie žiadosti o grant a jeho spolufinancovanie.
Katolícka univerzita v Ružomberku je príkladom, že peniaze pre povinné spolufinancovanie, na úhradu nákladov pre projektové tímy, ktoré pripravujú žiadosti, či na prefinancovanie projektov sa dajú efektívne zabezpečiť.
Vlastné fondy
Inak by filozofická fakulta nemohla byť v celoslovenskom meradle najúspešnejšou v počte získaných zahraničných grantov. V hodnotenom období rokov 2009 až 2012 ich získala 27 pre výskum a vývoj v sume vyše 636-tisíc eur.
„Konštatuje to správa o výsledku kontroly financovania vedecko-výskumnej činnosti zo zahraničných zdrojov vo vybraných vysokých školách a univerzitách, ktorú zverejnil Najvyšší kontrolný úrad,“ informoval Vladimír Buzna, hovorca Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Spoločným znakom piatich najúspešnejších fakúlt bolo, že si vytvárali vlastné fondy, v ktorých kumulovali finančné prostriedky pre potreby spolufinancovania či prefinancovania projektov.
Len päť percent vlastných peňazí
V získavaní mimorozpočtových peňazí patrí Katolícka univerzita aj ako celok medzi najúspešnejšie verejné vysoké školy.
Svedčí o tom aj financovanie nedávno otvorenej univerzitnej knižnice. Na jej výstavbu univerzita získala zo zdrojov Európskej únie v rámci dvoch projektov 5,5 milióna eur.
Aktuálnym významným úspechom univerzity je takmer 2,5 milióna eur od Únie a zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu študentského internátu a vybudovanie digitalizačného pracoviska.
„Tieto projekty začneme realizovať v najbližších týždňoch a ukončíme do októbra budúceho roku. Celkové výdavky sú vo výške 2 489-tisíc eur,“ vysvetlil V. Buzna.
Dodal, že z tejto sumy Agentúra ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie škole poskytne 2 364 577 eur, čo predstavuje 95 percent výdavkov. Univerzita z vlastných zdrojov použije viac ako 124-tisíc eur.“
Úspora prevádzkových nákladov
Cieľom rekonštrukcie internátu je zvýšiť kapacitu zo súčasných 87 na 146 ubytovaných, ale predovšetkým zlepšiť kvalitu poskytovania služieb študentom. Najmä spoločné hygienické zariadenia sú v nevyhovujúcom stave a neprispôsobené imobilným osobám.
Súčasťou rekonštrukcie bude aj nadstavba objektu. Pribudnú sklady, dielne a kancelárie a dva výťahy. Budova dostane nové rozvody elektroinštalácie, novú zdravotechniku a vzduchotechniku.
Projekt počíta s úsporou prevádzkových nákladov, a to samostatným meraním elektrickej spotreby pre dve ubytovacie jednotky, samostatným meraním spotreby vody pre jednu ubytovaciu bunku a viacvetvovým vykurovaním.
Zvýši sa konkurencieschopnosť
Potreba vybudovať digitalizačné pracovisko v rámci druhej časti projektu súvisí s poznaním, že naštartovať rozvoj znalostnej ekonomiky je možné iba pomocou jednoduchého prístupu k informáciám.
„Preto aj s pomocou európskych peňazí vytvoríme nové moderné digitalizačné pracovisko na skenovanie dokumentov, kategorizáciu metadát a indexov, riadenie spracovania digitalizačného procesu a publikáciu digitálneho obsahu,“ prisľúbil.
Dodal, že súčasťou digitalizačného pracoviska bude profesionálny produkčný skener A3 a rozličné licencie softvérov na skenovanie dokumentov, automatizáciu schvaľovania publikačnej činnosti alebo publikáciu a vyhľadávanie digitálneho obsahu.
Výrazným efektom novovytvoreného pracoviska pre digitalizáciu tiež bude sprístupnenie vzdelávacích zdrojov nielen študentom a pedagógom, ale aj verejnosti, čo zvýši konkurencieschopnosť vzdelávania univerzity v celoslovenskom kontexte.
