LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Alkoholizmus je choroba, ktorá sa dá liečiť. Ale alkoholik nie je po liečbe vyliečený, až do konca života musí abstinovať, je teda abstinujúci alkoholik.
Abstinujúcim alkoholikom pomáhajú aj podporné kluby a skupiny. Jedným z takýchto klubov je aj Klub Nádej v Liptovskom Mikuláši.
Stretávajú sa v ňom ľudia, ktorí abstinujú alebo sa pokúšajú abstinovať od alkoholu a hier z dôvodu závislosti.
Svoju pozornosť však tentoraz zamerali aj na rodinných príslušníkov, ktorí žijú so závislým členom rodiny a zorganizovali pre nich stretnutie s odborníkmi.
Na stretnutie pozvali primára z liečebne na Prednej Hore Jozefa Benkoviča, psychologičku Janku Brezinovú, ktorá v súčasnosti pôsobí na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, lekárku Idu Smolinskú z Centra pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici a psychologičku Zuzanu Benkovú, ktorá sa zaoberá najmä prevenciou drogovej závislostí detí a mládeže.
Život so závislým človekom je ťažký
Helenu Pirohovú, členku výboru klubu, poverili predsedníčka Biba Stanová a zakladateľ klubu Miroslav Partsch, za klubovú hovorkyňu.
H. Pirohová, ktorá abstinuje už trinásť rokov, otvorila stretnutie slovami: „Nehanbite sa odborníkov opýtať, kde a o akú pomoc môžete žiadať. Život po boku závislého človeka je veľmi ťažký. Sama som si až po liečení naplno uvedomila, že moje pitie zobralo najviac radosti v živote mojim deťom.“
Manželia, deti, rodinní príslušníci a blízki ľudia trpia pitím človeka, ktorého majú radi, najviac.
Z vlastnej skúsenosti H. Pirohová dodala: „Alkoholik nepije preto, že chce najbližším ubližovať, ale preto, že od určitého okamihu je alkohol mocnejší, ako on sám. V poslednom štádiu závislosti som sa deťom každý deň zaprisahávala, že prídem domov triezva. Aj tak sa mi to nepodarilo. Vypila som jeden pohárik a zabudla som na všetky sľuby.“
Dôležité je problém presne pomenovať
Je veľmi ťažké odvážiť sa vystúpiť na verejnosti s problémom, akým je závislosť a pýtať sa na pomoc.
Aby prelomili túto bariéru, odborníci sa rozhovorili o modelovom prípade, keď v rodine pije napríklad takmer plnoletý syn a navyše veľa peňazí míňa hraním na automatoch. Pod vplyvom alkoholu je agresívny. Rodičia si s ním nevedia rady, napáda ich slovne aj fyzicky. K odborníkovi sa však ešte neodvážili ísť z obavy, aké by to malo dôsledky.
„Pre rodičov je problém hovoriť niečo zlé o svojom synovi pred cudzím človekom, či už je to psychológ alebo psychiater. Ale treba si problém presne zadefinovať. V tomto prípade by si mali rodičia uvedomiť, že sa boja vlastného syna,“ začala vysvetľovať Ida Smolinská.
Odborníkov treba vyhľadať čo najskôr
Rodičia svoje sklamanie zo syna a žiaľ v sebe dusia. Snažia sa pred sebou a inými jeho správanie ospravedlňovať, lebo ako často hovoria: „Sú aj pekné chvíle, keď sa s ním dá vyjsť a je milý. A občas dá aj nejaké peniaze na účty. Ak by išiel na niekoľkomesačné liečenie, kto by nám pomohol?“ Aj z takýchto a podobných dôvodov odmietajú navštíviť odborníka.
„Takýmto ľuďom by mal niekto, kto o ich trápení vie, povedať, aby zbytočne nečakali a vyhľadali pomoc odborníkov. Pretože situácia sa môže vyvíjať oveľa tragickejšie,“ pripomenula I. Smolinská.
Načrtla situácie, že syn sa môže zadĺžiť a ten, komu dlhuje, môže ukončiť jeho život. Či nasadne opitý do auta a zabije iných ľudí alebo seba. „Toto určite žiadni rodičia nechcú,“ poznamenala.
Aj klubisti z Nádeje vedia poradiť
Zuzana Benková odporučila nerozhodným rodičom, alebo manželom či deťom, ktorí majú v rodine závislého, aby sa niekomu s problémom zdôverili a ak nemajú sami odvahu začať ho riešiť, o pomoc požiadali niekoho, komu dôverujú a budú mať jeho podporu.
„Takým človekom môže byť aj niekto z Klubu Nádej. Členovia klubu prežili rôzne životné situácie a majú aj dostatok svojich skúseností, aby vedeli poskytnúť radu či podporu,“ upriamila pozornosť na členov klubu.
Keď situáciu neriešia, stávajú sa spoluzávislými
Jozef Benkovič upozornil, že ľudia, ktorí žijú vedľa závislého človeka a situáciu neriešenia, stávajú sa spoluzávislými.
„Ak v rodine pije napríklad manžel, rodič alebo syn či dcéra, ostatným rodinným príslušníkom závislý ovplyvňuje život, či chcú alebo nechcú. Spoluzávislí rodinní príslušníci sa snažia ovplyvňovať život závislého k dobrému, ale podľa toho, čo si oni myslia, že je dobré. Kontrolujú ho, zakrývajú jeho konanie, nezažalujú ho v prípade trestného činu, znášajú jeho slovné či fyzické útoky.“
Poznamenal, že spoluzávislý človek začne fungovať úplne inak, ako by mohol. Z takého dôvodu sa v liečebni na Prednej Hore venujú aj rodinnej terapii.
Lenže čo, ak závislý o liečbe neuvažuje alebo sa nechce ísť liečiť?
„Z hľadiska liečby je dôležité, aby sa pre ňu rozhodol závislý človek sám. Príbuzní ho však môžu motivovať. Vysvetliť mu, čo bude pre neho znamenať, keď sa pôjde liečiť. Aké výhody to pre neho bude mať, napríklad, že rodina ostane pokope. Ale treba mu povedať aj, čo sa stane, ak sa liečiť nepôjde. Napríklad, že stratí podporu rodiny.“
Pravidlá majú dodržať obidve strany
Z primárových slov vyplynulo, že v liečebni venujú motivácii pacientov dostatok času, ale nie vždy sa podarí dosiahnuť pozitívny výsledok.
Preto je dobré, ak na liečenie príde pacient, ktorému príbuzní stanovili jasné pravidlá a tiež to, čo sa stane, ak ich nedodrží. Ale dôležité je, aby ich dodržali obidve strany.
Napríklad, príbuzní povedia, že ak závislý po liečení začne opäť piť, pôjde z domu. Ak sa napriek tomu opije, mali by na trvať na tom, aby naozaj odišiel.
„Každý človek musí prevziať zodpovednosť za svoj život a konanie. Spoluzávislí majú tendenciu chrániť ho, pomáhať mu, zakrývať jeho konanie, ale potom sa dostávajú sami do úlohy problematického človeka. Toto by nemali dopustiť,“ vysvetlil.
Existujú aj podporné kluby a skupiny pre spoluzávislých. V nich sa stretávajú len rodinní príslušníci závislých ľudí.
Odborníci na stretnutí odporučili, aby rodinní príslušníci závislých začali hlavne pracovať na sebe aj návštevou takýchto klubov a nečakali, že sa ich situácia zlepší tým, že závislý začne problémy riešiť sám.
Potreba doživotnej abstinencie
Zároveň upozornili, že absolvovanie liečenia neznamená, že je závislý človek vyliečený. Musí sa doživotne vyhýbať alkoholu a to dosiahne len v prípade, že svoju diagnózu alkoholika príjme a abstinovanie neberie ako obmedzenie v živote.
Členovia Klubu Nádej, ktorí absolvovali liečenie a odvtedy sa pohárika nedotkli, rozprávali, že po návrate z liečenia si nevedeli predstaviť život bez alkoholu. Ako sa zabavia, keď budú v spoločnosti, kde si ostatní vypijú. Ale zistili, že sa to dá zvládnuť a aj sa dobre zabaviť s čistou hlavou a triezvi.
Jozef Benkovič poznamenal, že najčastejšie sa recidíva prejaví od troch do piatich rokov od liečby.
„Preto je dobré chodiť na doliečovacie aktivity či do podporných klubov. U ľudí, ktorí sa po liečení naučia žiť aj bez alkoholu a stanú sa abstinentmi, je u nich menšia pravdepodobnosť recidívy.“ Upozornil aj na možnosť dvojtýždennej posilňovacej liečby, ktorú možno absolvovať po troch mesiacoch abstinencie od ukončenia liečenia.
Odborníci neprikazujú ani neodsudzujú
„Najlepšie je, ak sa závislý človek pre liečenie rozhodne sám. Mnohí, najmä muži, však majú obavy ísť sami od seba k odborníkovi. Tie sú však zbytočné, pretože psychológovia či psychiatri nikomu nič neprikazujú, nezakazujú ani nikoho neodsudzujú,“ skonštatovala J. Brezinová.
„Na závislého sa pozerajú bez predsudkov, pretože oni s ním nemajú negatívne zážitky ako jeho príbuzní. A hlavne sa mu snažia pomôcť,“ dodala.
J. Brezinová hovorila o aj možnostiach pomoci deťom, ktoré majú závislých rodičov. „Úrad práce je povinný zabezpečovať maloletým deťom a mladistvým ochranu. Každý, kto sa dozvie, o takom prípade, môže o ňom informovať sociálnu pracovníčku oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately či obrátiť sa priamo na mňa,“ povedala. Na také oznámenie možno využiť aj niektorú z liniek pomoci.
