LIPTOVSKÉ SLIAČE. Hneď po dosť značnom sklamaní v dedine s bohatou futbalovou tradíciou kuli plány, ako sa vrátiť do stredoslovenskej spoločnosti.
Tri pokusy vyšli nazmar a teraz mužstvo atakuje ďalší. Po jesennej časti je síce 1. OFC štvrtý, lenže na lídra zo Švošova stráca iba štyri body.
Na niekoľko otázok odpovedal predseda futbalového klubu OŠK Liptovské Sliače Ján Sliacky.
Pri globálnom pohľade iba dve prehry, to nie je azda najhoršie, no z piatich remíz pravdepodobne body chýbajú.
- Určite. O to viac ma tieto zápasy mrzia, že vo všetkých sme boli lepším mužstvom. Žiaľ, výsledkovo ich chlapci nezvládli.
Napriek tomu ste od prehry v 5. kole v Bobrovci (0:2), ťahali šnúru siedmich stretnutí bez porážky. Tú 1. OFC zavŕšil cenným víťazstvom vo Švošove (1:0), lenže v poslednom kole nepotvrdil tri body zvonku a podľahol doma s Ľubochňou 1:2. Ako si to vysvetľujete?
- Prehra s Ľubochňou bola akýmsi vyvrcholením všetkého zlého počas našej jesene. Boli sme presvedčení, že chlapci nadviažu na výkon vo Švošove.
S Ľubochňou sme sa na začiatku nechytili. Potom to bolo trápenie a hlavne nevyužité aj čisté šance nás stáli víťazstvo. Tiež dosť nám v poslednom kole chýbal vo Švošove vylúčený Marek Sršeň.
Ako vyznelo hodnotenie jesene na nedávnej výročnej členskej schôdzi? Zazneli na adresu hráčov aj tvrdšie slová?
- Na úrovni amatérskeho futbalu sa ťažko robia nejaké veľké súdy. Všetko závisí od hráčov, od ich prístupu, chuti a chcenia.
Nie sme spokojní, bez problémov Sliače mohli byť na čele, veď chýbalo nám pár bodov. Štvú nás už spomenuté remízy, no aj obe prehry, išlo o zbytočné straty. Hlavne so súpermi, s ktorými sa rátalo, že naplno zabodujeme.
Nie je tajomstvom, že počas jesennej časti ste vážne koketovali s myšlienkou položiť funkciu predsedu. Čo vás zlomilo, že pokračujete?
- Vyplývalo to z pocitu značného sklamania a akejsi bezmocnosti. My funkcionári dávame do toho všetko. Už neviem, čo viac môžeme urobiť.
Hráči majú vytvorené veľmi dobré podmienky. Lenže keď oni nedajú do zápasov a do tréningov všetko, naše úsilie neprináša žiadny efekt a vtedy človek cíti obrovské znechutenie.
Rozhodol som sa však dokončiť funkčné obdobie. Nechcem, aby niekto povedal, že len tak Sliacky zdúchol. Aj na výročke som hráčom zdôraznil, že mojím krédom je, keď sa do niečoho pustím, tak to robiť dobre a zodpovedne. I funkciu predsedu.
Teraz, ak chcú hrať vyššiu súťaž a urobiť radosť svojim početným fanúšikom, tak sú na ťahu oni.
Pred odvetnou časťou je hore všetko otvorené. Štvorbodový náskok Švošova ešte nič neznamená. Takže, idú sa Liptovské Sliače vážne pobiť o postup?
- Nechcem dávať žiadne vyhlásenia či sľuby. Už niekoľko rokov rozprávame, že chceme postúpiť a stále hráme v liptovskej súťaži.
Všetko je o hlavách hráčov. O ich individuálnom prístupe a o tom, ako sa postavia k reprezentácii obci.
V prvom rade musia oni chcieť. Len mimochodom, zálusk ísť vyššie majú viacerí. Nielen prvý Švošov, určite aj Ľubochňa či Smrečany – Žiar.“
Aká je atmosféra v dedine?
- Azda nikde v I. triede nemajú také vysoké návštevy ako Liptovské Sliače.
Naši ľudia majú futbal radi, v hojnom počte chodia aj na naše zápasy vonku. Veľmi si už želajú postup. Ten tlak cítiť. Aj voči ním je neférové, že 1. OFC nehrá vyššiu súťaž.
Ako sa pripravujete na jar?
- Tréneri - hlavný Branislav Kelčík a jeho asistent Roman Oprchal, zostali. Mužstvo trénuje tri razy do týždňa. Do prvého majstráku bude mať odohratý aj dostatočný počet prípravných stretnutí.
