LIPTOV. Prekládka trate medzi Liptovským Mikulášom a Popradom patrí k najväčším projektom modernizácie slovenskej železničnej siete.
Železničiari rozdelili úsek do piatich etáp, trať medzi Liptovským Hrádkom po výhybňu v Paludzi je piata. Železnice Slovenskej republiky získali na prípravu projektovej dokumentácie v uplynulom programovom období Európskej únie dotáciu.
Projekt vypracovali a schválili, je teda jasné, ako sa zmení trasa železničnej trate v hornom Liptove. Po novej trati budú môcť vlaky jazdiť vyššou rýchlosťou. Navrhli ju, aby dosiahli rýchlosť najmenej 160 a najviac 200 kilometrov za hodinu, čomu sa musela prispôsobiť trasa, zákruty budú plynulejšie.
Nové stanice, tunely a mosty
Trasa medzi Liptovským Mikulášom a Popradom by sa mala skrátiť o približne 4,5 kilometra. Od výhybne v Paludzi pôjde napravo od diaľnice po poliach až do Liptovského Mikuláša. Popod veľký kruhový objazd pri diaľnici sa dostane do mesta.
Približne na úrovni areálu vodného slalomu napravo od diaľnice bude stáť nová budova hlavnej železničnej stanice mesta. Potom bude pokračovať tesne popri diaľnici na Závažnú Porubu, v ktorej bude nová železničná zastávka. Ďalšia by mala pribudnúť medzi Liptovským Jánom a Podturňou.
Trať následne premostí Váh a pred Liptovským Hrádkom sa napojí na súčasnú trasu mestom, stanica zostane na pôvodnom mieste.
Ďalšia zmena nastane pred Kráľovou Lehotou. Dnes majú zastávku priamo v obci, po novom by mala stáť pred ňou, ďalej od zastavaného územia. Pred Kráľovou Lehotou trasa vybočí, povedie cez tunel Červený kút, vyústi pri novej výhybni Hybe.
Trať bude kopírovať už existujúcu trasu, následne vojde do nových tunelov Zámčisko a Dúbrava. Važcom prejde po približne rovnakej trase ako dnes, za obcou bude pokračovať ďalším tunelom Hencnava.
Všetko pripravili na podanie žiadosti
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) už vykupujú pozemky v hornom Liptove.
Okrem toho intenzívne pracujú na takzvanom mater pláne, teda projekte, na základe ktorého sa budú uchádzať o peniaze z Európskej únie na realizáciu.
„Až po jeho schválení budeme vedieť, kedy s modernizáciou úseku začneme. Ideálne by bolo, keby to bolo v roku 2015. V takom prípade predpokladáme, že úsek medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom dokončíme v roku 2018,“ povedal Ľubomír Mitas z odboru komunikácie ŽSR.
O ďalšom využití budovy stanice ešte nerozhodli
Po preložení trate sa zmení aj rozmiestnenie železničných staníc.
Hlavná stanica v Liptovskom Mikuláši bude pri areáli vodného slalomu, súčasná stanica sa stane nepotrebnou, rovnako ako stanica v Okoličnom. Železnice zatiaľ nerozhodli o ich ďalšom osude.
„Po zmodernizovaní trate v Liptovskom Mikuláši už nebudeme existujúcu budovu ani priľahlé objekty potrebovať pre prevádzku trate. K dnešnému dňu sme nerozhodli, akým spôsobom sa budú ďalej využívať. Zostane na to dostatok času ešte počas realizácie stavby, teda kým bude budova slúžiť dnešnému účelu,“ vysvetlil Mitas.
Násypy budú môcť využívať mestá a obce
Po ukončení modernizácie stratí význam aj teleso súčasnej trate, teda koľajnice s podvalmi. Železnice ich demontujú, no plynulý násyp, po ktorom chodia vlaky, v krajine zostane. Podľa Mitasa ich železnice neplánujú ďalej využívať.
„Po vybudovaní novej preložky trate z pôvodného násypu medzi výhybňou v Paludzi a Liptovským Hrádkom odstránime železničný zvršok a umelé stavby. O ďalšom využití budú rozhodovať mestá a obce v regióne,“ spresnil Mitas.
Predpoklady na jeden z najkrajších cyklochodníkov
Bývalé železničné násypy obce bežne menia napríklad na chodníky, cyklotrasy alebo cesty. Primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský si vie prestaviť, že by sa bývalý železničný zvršok využil na rozšírenie ekologickej dopravy, napríklad cyklochodník s pruhom pre kolieskové korčule, chodníkom pre bežcov a chodcov.
Podľa neho názoru by to mohol byť jeden z najkrajších cyklochodníkov na Slovensku s ďalšou potrebnou infraštruktúrou, ako lavičky a odpočívadlá, oddychové zóny s vyhliadkami a občerstvením, prípadne aj servisom a požičovňou bicyklov či in-line korčulí. „Mám informácie, že v novom plánovacom období 2014 až 2020 sa aj s využitím eurofondov počíta práve na takéto aktivity pri využívaní uvoľneného telesa železničnej trate,“ doplnil Slafkovský.
Ružomberok musí počkať
Modernizácia železničnej trate sa dotkne aj regiónu dolného Liptova, trasa sa oproti súčasnej tiež zmení.
Aj keď sa otvorene hovorí o tom, kadiaľ by mala viesť, Železnice Slovenskej republiky ešte nemajú spracovaný oficiálny projekt trate medzi Kraľovanmi, Ružomberkom a výhybňou v Paludzi pri Liptovskom Mikuláši.
Zdržanie projektovej prípravy spôsobila Európska únia. „Projektovú prípravu pre úsek sme ešte nezačali, pretože sme naň nedostali peniaze. Najprv musíme spracovať novú štúdiu realizovateľnosti na úseku Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, ktorú od nás žiada Európska únia,“ vysvetlil Ľubomír Mitas z odboru komunikácie Železníc Slovenskej republiky.
Až potom budú môcť železnice žiadať peniaze na projektovú prípravu modernizácie trate v dolnom Liptove.
ĽUBICA KUBIŠOVÁ
