LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Umenie dokáže aj zdanlivo neosobným či formálnym dokumentom a predmetom vdýchnuť vkusného ducha.
Desiatky knižných obalov, odznakov, plakiet, medailí a vyznamenaní, ktoré používa Akadémia odzbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, vytvára grafik a ilustrátor Robert Kandrik vo svojom ateliéri.
Vznikli tu napríklad odznaky, ktoré nosia na uniformách tamojší vojaci, logotypy, alebo aj rektorská reťaz akadémie a vitráže vojenskej kaplnky.
Na vysokej škole študovať nemohol
Aby svoj talent nevyčerpal len na oficiality a nestratil kontakt s klasickým umením štetca a uhlíka, vo voľnom čase sa venuje voľnej tvorbe, najmä kresbe a maľbe. Ilustroval napríklad Demokratov Janka Jesenského, Ave Evu Ivana Kraska, detskú literatúru, jeho lyrické maľby podčiarkli mnohé básnické zbierky.
Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, mladosť prežil v Košiciach a potom sa vrátil do svojho rodiska, kde dodnes tvorí. Umenia sa dotkol ešte ako dieťa.
„Mama hovorila, že keď chcela mať odo mňa pokoj, napríklad počas cesty vlakom z Košíc do Mikuláša, dala mi papier a ceruzky. Na štyri hodiny som mal o zábavu postarané,“ spomínal Kandrik. Citlivé vnímanie okolia a výtvarné nadanie má v génoch možno aj po otcovi, košickom architektovi.
Vyštudoval propagačnú grafiku na strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, túžil rozvíjať talent aj ďalej na vysokej škole. Rodina chcela po udalostiach v roku 1968 emigrovať do zahraničia, mocipáni ich zámer odhalili. Mladý umelec sa dostal na akúsi čiernu listinu a žiadna vysoká škola v Československu ho neprijala, hoci bol už vtedy takpovediac hotový umelec. „Až po Nežnej revolúcii sme sa dozvedeli, že aj keď chceli, nemohli ma zobrať,“ povedal.
Vystavoval knižné obaly aj voľnú tvorbu
Napriek odmietaniu pokračoval po vlastnej línií, navštevoval napríklad súkromný ateliér Alfonza Gromu, maľby, kresby a grafiky vystavoval v Múzeu Janka Kráľa, Posádkovom dome armády v Liptovskom Mikuláši, kresby vystavoval aj v Prahe. Okrem toho sa podieľal na viacerých kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí, jeho diela visia v privátnych zbierkach európskych súkromných zberateľov.
V univerzitnej knižnici Akadémie ozbrojených síl v súčasnosti vystavuje knižné obaly, dokopy ich je takmer stodvadsať. Nie je jednoduché skĺbiť vedeckosť s estetikou.
„Pri navrhovaní obálky si musím o problematike niečo naštudovať a dostať sa do obrazu. Potom sa len nechávam viesť intuíciou. Tvorba, bez ohľadu na zameranie, je do veľkej miery pocitová záležitosť,“ poznamenal Kandrik.
V ďalšej časti výstavy ukázal voľnú tvorbu a knižné ilustrácie. „Je to pre mňa osobná záležitosť. O ilustrácie k básňam ma požiadal Emil Šípka, úžasný, všestranný a činorodý človek. Bohužiaľ, zbierku s názvom Podvečer napísal, ale nestihol ju vydať, pretože nás náhle opustil. Ilustrácie boli pripravené a ich vystavením som si ho chcel pripomenúť. Je to pre mňa istá pieta,“ opísal.
Vždy sa odvoláva na realitu
„Knihu môže ilustrácia na estetickej úrovni posúvať. Dokáže ju vylepšiť, ale môže ju aj pokaziť. Text a kresby by mali pôsobiť v symbióze. Myslím si, že umelec by sa nemal nechať zošnurovať nadiktovanými požiadavkami, ale zachovávať si istú mieru svojej nezávislosti a autentickosť. Práve preto nemusí ilustrácia verne kopírovať text,“ podotkol umelec.
Kandrik sa vo voľnom čase venuje hlavne kresbe a maľbe. V jeho tvorbe kedysi prevládali portréty a akty, dnes je to skôr figurácia. Maľba mu ponúka viac možností na experimentovanie, ale jeho abstraktné diela sa vždy odvolávajú na realitu.
„Nedá sa nereagovať na súčasné umelecké trendy, prinajmenšom poskytujú inšpiráciu. Dnes sa umenie chápe inak, nie je to len tradičný obraz zavesený na stenu,“ dodal Kandrik.
