ŽIAR. Prázdna bola aj obľúbená Žiarska chata. Táto lavína sa označuje aj ako storočná. Odborníci neskôr usúdili, že dĺžka odtrhu masy snehu bola približne tri kilometre. Predpokladá sa tiež, že v krátkej chvíli sa zosunulo viacero lavín.
Vytvorená snehová vrstva dosiahla na niektorých miestach výšku viac ako 20 metrov a rozprestierala sa na ploche 28 hektároch, čo predstavuje zhruba 47 futbalových ihrísk.
Pre vyhlásenie nebezpečenstva neboli v doline ľudia
Išlo o prachovú lavínu, ktorá v niektorých prípadoch môže dosiahnuť rýchlosť až 200 kilometrov za hodinu. V priebehu posledných 10 dní pred udalosťou v Tatrách pripadlo viac ako meter nového snehu. Sneženie sprevádzal silný vietor až víchrica a nízke teploty vzduchu.
Tieto meteorologické faktory sú obvykle hlavnými príčinami vzniku spontánnych lavín. Lavína si nevyžiadala ľudské životy práve pre vyhlásenie 4. stupňa lavínového nebezpečenstva.
Nebezpečný centrály žľab Príslopu
Žiarska dolina, ktorá je jednou z najnavštevovanejších dolín Západných Tatier, patrí podľa odborníkov medzi najlavinóznejšie na Slovensku. Na príčine je najmä centrálny žľab Príslopu, ktorý pretína cestu zhruba 200 metrov poniže Žiarskej chaty a patrí medzi najväčšie a najnebezpečnejšie žľaby na Slovensku. V marci osudného roku 2009 padali lavíny aj v ostatných častiach našich veľhôr.
Sneh gigantickej lavíny v Žiarskej doline sa topil viac ako dva roky. Posledné zvyšky snehu alebo skôr zamrznutú vrstvu ľadu hrubú asi 15 centimetrov objavil pod drevom, čečinou a blatom strážca Správy Tatranského národného parku (TANAP-u) Pavol Gavlák začiatkom júna 2011.
