LIPTOV. V okolí horného Váhu, ale aj jeho prítokov, odstránili vodohospodári nežiaduce náletové dreviny.
Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Ľuboš Krno vysvetlil, že semená stromov a kríkov sa okolo vodných tokov voľne šíria vetrom. Potom sa uchytia a zakorenia sa väčšinou na brehu potoka či rieky a spôsobujú problémy.
Rastliny poškodzujú hrádze
„Niektoré ale rastú aj priamo v korytách tokov. Tie postupne vytvoria prekážku a znižujú prietok vody. V zmysle zákona o protipovodňovej och- rane preto každoročne robíme na kritických úsekoch výrub drevín,“ spresnil
Dodal, že niekedy nežiaduce náletové dreviny rastú aj na hrádzach. Koreňmi vodnú stavbu poškodzujú a dokážu narušiť jej celistvosť.
Vodné toky vodohospodári pravidelne monitorujú. Každá rieka či potok má svojho správcu. Informácie o ich stave dostávajú aj od samospráv. Problémové úseky, v ktorých by v prípade povodňovej situácie mohlo dôjsť k vyliatiu potoka, vyčistia.
Toky čistia skoro na jar
V Liptove sa zamerali napríklad na horný tok rieky Váh pri Červenom kúte neďaleko Kráľovej Lehoty, ale aj na niektoré úseky Belej. Vyčistili brehy Ľupčianky medzi Partizánskou Ľupčou a Liptovským Michalom a aj Sliačanky pri Liptovských Sliačoch.
„Spravidla to robíme v čase mimo vegetácie. To je limitované do konca marca. Niektoré naše pobočky si v záujme efektívnejšieho využitia tohto obdobia vytvoria takzvané flexikonto pracovného času,“ povedal hovorca.
Pokračoval, že je určené pre všetkých vodohospodárskych pracovníkov, ktorí sa na čistení potokov a riek podieľajú. Ide o flexibilný predĺžený pracovný čas, ktorý im po 31. marci umožní čerpať náhradné voľno.
Drevom vykurujú budovy
Drevo, ktoré vodohospodári v okolí tokov vyťažia, podľa potreby spracujú. Ak je na trhu záujem, surovinu aj predávajú. Prípadne ho použijú na vlastnú spotrebu. „Vykurujeme ním napríklad naše prevádzkové budovy,“ poznamenal.
Okrem drevín, obmedzuje prietok vody v korytách vodných tokov aj odpad. „Žiaľ, je to slovenská vizitka. Zodpovedné za neporiadok sú zo zákona obce, no nemôžu strážiť každý meter brehu. Dôležitá je hlavne zodpovednosť ľudí,“ spresnil.
Najtragickejš í je Ružín
Odpad z riek zbierajú aj vodohospodári, no snažia sa robiť aj osvetu. Napríklad jedným z najväčších podujatí v Liptove je environmentálny deň na Liptovskej Mare. „Odpad z brehov chodia zbierať nielen ľudia z mesta či okolitých dedín, ale aj žiaci zo škôl. Len priamo v teréne uvidia, aký neporiadok ešte stále v prírode máme,“ povedal.
Hovorca potvrdil, že liptovské rieky sú ešte celkom čisté. „Najtragickejší pohľad je asi na rieku Hornád. Tá sa vlieva do priehrady Ružín, ktorá je doslova ako skládka komunálneho odpadu,“ uzavrel.
