LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Stretli sme na výstave poštových známok v Dome Matice slovenskej. Zberateľ sa práve pripravoval na poobednajšiu prednášku o významných osobnostiach Liptovského Mi- kuláša na slovenských poštových známkach.
Miestni filatelisti, zakladajúci členovia klubu, sa prvýkrát stretli 25. februára 1944 v hoteli Európa, bolo to presne deň predtým, než sa J. Oško narodil.
Neskôr, keď ich činnosť upadla, zberateľ spoločne s kolegami Jaroslavom Jiroušom, Rudolfom Lehotským, Alojzom Lutonským, Gabrielom Šimekom a Konstantínom Grumom Gržimajlo klub opäť v roku 1961 obnovili.
Nazvali ho Závodný klub ROH Turista, odbor filatelia. V roku 1969 ho premenovali na Klub filatelistov 53-06 Liptovský Mikuláš.
Inaugurácia je prestíž zberateľov aj klubu
V meste uviedli v priebehu dvanástich rokov do života už niekoľko slovenských poštových známok. Prvá inaugurácia bola v roku 2002. Na známke bol Koloman Sokol.
Druhá sa v roku 2004 venovala téme mesta Liptovský Mikuláš. Už predtým pošta vydala podobnú známku, ale v meste ju neinaugurovali.
„Vtedy sa to ešte nerobilo, kluby s uvádzaním do života začali od roku 2000. Ak filatelisti majú o známku záujem, pretože sa ich téma dotýka, oslovia Slovenskú poštu. Tá potom inauguráciu schvaľuje,“ vysvetlil zberateľ.
Dodal, že ide možno tak trošku o prestíž mesta a klubu. Pošta, samozrejme, môže vydať akúkoľvek známku aj bez inaugurácie.
Najväčšia pocta sa ušla Hodžovi
Ďalšia inaugurácia bola v meste v roku 2009. Témou známky bol Aurel Stodola. Najväčšej pocty sa o dva roky ušlo známke s Michalom Miloslavom Hodžom.
„Tú v roku 2011 uviedli do života pri príležitosti dvojstého výročia od narodenia slovenského národovca. Ďalšia významná osobnosť spojená s mestom bol Pavol Socháň. Známku s jeho podobizňou inaugurovali v roku 2012,“ povedal.
V nasledujúcom roku sa mikulášskym filatelistom podarilo uviesť do života ďalšie dve slovenské známky. Prvá sa venovala stému výročiu narodenia fotografa Martina Martinčeka. Druhá bola o grafikovi Igorovi Rumanskom.
Známka má názov štátu a hodnotu v eurách
„Vytvoril ju jeho priateľ, akademický maliar Rudo Cigánik. Na známke je časť z Rumanského diela a na kupóne grafikov portrét. Zaujímavosťou je, že sám Rumanský tiež tvoril návrhy na poštové známky,“ presnil.
Filatelista vysvetlil, čo je známka a čo kupón. Známka musí mať názov štátu a hodnotu v eurách. Kupón to nemá. „Je to len taký estetický doplnok. List s kupónom nikam nedôjde, pričom známka bez kupónu svoju hodnotu nestratí,“ dodal.
J. Oško nepokladá cenu známky za najdôležitejšiu hodnotu.
„Mám množstvo starých listov alebo pohľadníc, ktoré prešli poštou. Práve tie majú svoju nostalgiu, zaujímavo dokumentujú svoje obdobie. Na mnohých je ešte presný popis trasy od odosielateľa k adresátovi,“ konštatoval.
Obálky a známky získavajú na burzách
Spomenul, že veľmi zaujímavé sú aj pečiatky, ktoré sa aj po stopäťdesiatich rokoch dajú čítať. Sú dôkazom, ako pošta v minulosti fungovala.
Celé listy, obálky alebo známky získavajú filatelisti na burzách. No často si ich aj medzi sebou vymieňajú. Sú však aj také, ktoré poštou, pravidelným odberom dostanú.
Mikulášsky zberateľ má napríklad pozvánku z dvadsiatych rokov minulého storočia. Informuje o tanečnej zábave v Liptovských Matiašovciach. Konala sa v miestnom kaštieli a začínala o tretej.
„Zaujímavé je, že vtedy sa ešte nepísalo o pätnástej hodine. Vstupné bolo pre pánov šesť a pre dámy päť korún,“ spresnil.
Ponúkali „pečlivú" obsluhu, holiča a garáž
Obálka z bývalého hotela Kriváň je z podobného obdobia a má tiež peknú výpovednú hodnotu. Opisuje, aké služby v ňom hosťom poskytovali. Niektoré sú uvedené ešte čechoslovakizmami, napríklad pečlivá obsluha.
Ďalej majiteľ informoval, že v hoteli je každý deň živá džezová muzika. Mali aj autogaráž a čerpacia stanica bola priamo pred budovou. Ponúkali tiež aj holiča.
„List v obálke dostala mladá žena, ktorá si hľadala prácu. Z Liptovského Mikuláša sa k nej dostal vlakovou poštou do Veľkých Bielic v okrese Topoľčany. Prišiel presne 13. mája 1935. Dozvedela sa z neho, že ju do práce prijali,“ dodal.
Zberateľ pokračoval, že v ďalšom liste sa zase gazda z Pribyliny vyhrážal právnikovi, že ho dá na súd, ak mu nezaplatí za zemiaky, ktoré mu dodal.
Medzi osobnosťami mesta, ktoré sa na slovenských známkach ešte objavili, boli kňazi Juraj Tranovský a Martin Rázus, maliari Zolo Palugyay, Peter Michal Bohúň, Jaroslav Uhel, Janko Alexy a Ester Šimerová Martinčeková.
Na známku sa dostal aj štúrovský básnik a revolucionár Janko Kráľ a hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, zo športovcov vodní slalomári Michal Martikán a Elena Kaliská. Na známke je zvečnený aj ľudový hrdina Juraj Jánošík.
Filatelisti stále hľadajú nové témy
Mikulášski filatelisti len nedávno oslovili Slovenskú poštu, aby nezabudla na demänovské jaskyne.
„Sú jedny z najväčších a najkrajších na Slovensku, známku by si určite zaslúžili. Predpokladám, že najskôr by mohla vyjsť v roku 2021, vtedy bude sto rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody,“ konštatoval.
J. Oško dodal, že navrhli aj prvomájovú tému v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši. Už druhýkrát sa na známku pokúšajú dostať aj drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži. „Prvýkrát mala komisia problém s tým, že kostol už nie je na pôvodnom mieste. Najviac ma mrzí, že sa pri oslavách jubilea úplne zabudlo na takú významnú osobnosť našich dejín, akou bol Gašpar Fejérpataky - Belopotocký,“ uzavrel.
