LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ľudia z Petrovičovho nábrežia sa sťažovali na hlučné havrany, ktoré hniezdia na neďalekých topoľoch. Ešte v apríli minulého roku preto zvolalo vedenie mesta verejné prerokovanie. S obyvateľmi sa dohodli na čiastočnom opílení topoľov.
„Hľadali sme spôsob, ako ľuďom vyjsť v ústrety. Rozhodli sme sa znížiť ich výšku o štyri metre,“ vysvetlila hovorkyňa mesta Slávka Kellová.
Havrany chcú dostať z centra
Doplnila, že úplné vypílene neprichádzalo do úvahy, pretože topole pri Váhu majú aj ochrannú funkciu. Mesto chránia pred západnými vetrami. Povolenie na opiľovanie drevín platilo len do konca marca.
„Chceli sme znížiť populáciu havranov, aby sa presťahovali do vhodnejších lokalít. Tie sú napríklad pri diaľnici v smere na Liptovský Hrádok aj Ružomberok, v priemyselnej zóne pri bývalej textilke, ale aj pri Hlbokom,“ dodala S. Kellová.
Ďalej konštatovala, že mesto chce docieliť, aby havrany hniezdili mimo centra mesta.
Hlučné sú večer a o piatej ráno už budia ľudí
Milan Valaštiak povedal, že havrany robia škodu v záhradách aj okolo domov. „Hlavne večer, keď sadajú na stromy, sú veľmi hlučné. Znepríjemňuje to život. Niektoré stromy skrátili, no nechali na nich takmer všetky hniezda. Havranov je síce menej, no uvidíme, či sa postupne opäť nezahniezdia a nepribudne ich,“ opísal situáciu. Dodal, že riešením by bolo, keby stromy skrátili ešte viac.
Petrovi Balcovi vyhrabávajú semiačka z pôdy, špinia mu aj fasádu domu. „Krákajú do neskorého večera a ráno už o piatej je tu hotový spevokol. Z mesta prišli stromy opíliť prvýkrát. Predtým chodili iba na obhliadku, no nič zásadné pre nás neurobili,“ konštatoval jeden z obyvateľov.
Pri Váhu sa im páči, preto miesto ťažko opúšťajú
Iveta Klepáčová z oddelenia životného prostredia povedala, že skrátili štrnásť stromov. „Chceli sme znížiť hlavne počet hniezd. Havranom lokalita pri Váhu pre život vyhovuje, preto ju ťažko opúšťajú. Ak by sa im páčilo niekde inde, už by tu dávno neboli,“ konštatovala.
Doplnila, že minulý rok bolo na Petrovičovom nábreží asi stodvadsať hniezd, dnes ich je tam okolo tridsať. „Ak by ich neskôr pribudlo možno na päťdesiat, určite by to bolo prijateľnejšie ako v predchádzajúcom roku,“ spresnila I. Klepáčová. Situáciu ďalej komentovala, že problematiku havranov nemôže riešiť len mesto. „Musíme komunikovať aj so Štátnou ochranou prírody, potrebujeme povolenia aj z ministerstva životného prostredia,“ spomenula.
Zaujímavá by určite bola aj spolupráca so sokoliarmi. „Žiaľ, v Liptovskom Mikuláši takých chovateľov nemáme. Oslovíme niektorých z blízkeho okolia,“ spresnila.
Plašenie prakmi nebolo veľmi účinné
Vlastimil Poliak chodil s kolegom plašiť havrany do konca marca. Opísal, že na ne strieľali z prakov drevené kocky.
„Chodili sme ich plašiť v rámci aktivačných prác, tak na štyri hodiny, dva až trikrát do týždňa. Rýchlo sme pochopili, že naša robota veľký zmysel nemala. Havrany sa veľmi rýchlo vrátili späť. Viac sa báli našich reflexných viest ako praku,“ opísal postup. V opiľovaní stromov bude mesto pokračovať až koncom leta.
Počet havranov dlhodobo klesá
Havrany čierne patria medzi chránené druhy. Ľudia si ich často mýlia s vranami pre podobnú stavbu tela. Sú však menšie ako vrany. Žijú najčastejšie na skupinách stromov, hlavne topoľoch, v poli, pri potokoch, dedinách, mestách ale aj parkoch.
Hromadný výskyt vtákov vzbudzuje u ľudí často dojem premnoženia. Život v kŕdľoch umožňuje mnohým vtáčím druhom ľahšie prežiť vďaka väčšiemu počtu pozorných očí.
„Počet havranov vo viacerých krajinách dlhodobo klesá. Výnimkou nie je ani Slovensko, kde z poľnohospodárskej krajiny kolónie havranov postupne miznú,“ vysvetlil Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
A prečo sa havrany sťahujú do miest blízko k ľudským obydliam? Ornitológovia tvrdia, že sú to rozumné zvieratá. V mestách majú potravinovú základňu a nemajú prirodzeného predátora. Láka ich aj odpad. V prírode sú viac ohrozené, v mestách sa cítia bezpečnejšie.
