ZÁVAŽNÁ PORUBA. Spolupracuje na viacerých projektoch zameraných na zamestnávanie a integrácie bezdomovcov a koncepciách systému pomoci pre nich. Autorka knihy s témou ľudí bez domova Nina Beňová žije a tvorí šesť rokov v Závažnej Porube. S manželom vychovávajú tri malé deti: sedemročnú Aničku, päťročného Mateja a Miška, ktorý má dva a pol roka. Ľudia v obci ju veľmi nepoznajú, ale v rozhovore čo-to o sebe prezradila.
Stretávame vás na ulici. Na chrbte batoh a okolo hŕba detí. To je všetko, čo o vás vieme. Prezradíte viac?
- Áno, rada. Ľúbim svoju rodinu a mám pozitívny vzťah k všetkému živému, o čom svedčí i množstvo rôznych zvierat, ktoré doma máme. Vášňou a poslaním je pre mňa aj moja práca. Už od vysokej školy ma zaujímajú osudy ľudí bez domova.
Poznáte život bezdomovca?
- Počas života v Bratislave som sa niekoľko rokov s bezdomovcami intenzívne stretávala, rozprávala sa s nimi, pomáhala im a chodila na miesta, kde žijú. Pozorne som počúvala, pozorovala, ale aj aktívne sa zapájala do aktivít na pomoc bezdomovcom.
Prečo ste sa podujali písať práve o bezdomovcoch?
- K téme bezdomovectva na Slovensku zatiaľ neexistuje veľa informácií. Ich dostupnosť a zrozumiteľnosť aj pre bežného človeka považujem za kľúčové. Moja knižka nechce byť akademickou štúdiou, ale je určená pre každého, koho život bezdomovcov zaujíma.
Ako ste sa medzi nich dostali?
- Raz som k nim chodievala ako etnológ, človek túžiaci po pochopení a preskúmaní ich spôsobu života. Inokedy ako dobrovoľník, ktorý sa snaží podať pomocnú ruku.
Čo bolo hlavným podnetom na napísanie knihy?
- Na prelome rokov 2005 a 2006 vyčíňala na Slovensku krutá zima. Len v Bratislave v tom období zomrelo približne dvadsať bezdomovcov. Chcela som pochopiť, prečo museli umrieť toľkí ľudia a prečo sa problém bezdomovectva v hlavnom meste už dlhší čas nedarilo riešiť. Našla som zdanlivo jednoduchú odpoveď. Nuž asi preto, že pre kompetentných nijaký problém neexistoval. Bolo dôležité zodpovedať, kto sú bezdomovci, akí sú to ľudia a prečo tak žijú. A čo potrebujú. Od odpovedí na tieto otázky často závisia skutky bežných ľudí, i tých, ktorí majú vo svojej moci problém bezdomovectva riešiť.
Aká je štruktúra knihy?
- Ponúka odpovede na základné otázky: Kto sú bezdomovci, prečo sú tu, o čom je ich život, aké miesto majú v spoločnosti a ako sa im dá pomôcť. Nenárokuje si podať univerzálne platné pravdy. Je skôr vyjadrením dlhodobej osobnej skúsenosti. Kapitoly sú uvedené zamysleniami františkána brata Filipa, človeka, ktorý ľuďom bez domova nepomáhal len poskytovaním služieb, ale ponukou rovnocenného medziľudského vzťahu s priestorom na diskusiu. Súčasťou knižky sú aj príbehy, ktoré o svojom živote napísali bezdomovci.
Ako možno podľa vás riešiť problém bezdomovectva?
- Bezdomovectvo treba riešiť komplexne na všetkých úrovniach: od materiálnej, cez zdravotnú až po sociálnu zložku. Zapojiť sa musí bezdomovec sám, ale aj jeho okolie a spoločnosť. Možno najťažšie pre nás je odbúrať predsudky a nazbierať dostatok ochoty a presvedčenia, že s ľuďmi bez domova sa treba zaoberať, venovať im čas, poskytnúť služby a podať pomocnú ruku. Pre bezdomovca je dôležitá nádej, zmysel života, pre ktorý nazbiera dosť síl, aby dokázal robiť vo svojom živote zmeny.
Takže najdôležitejším krokom pomoci je ľudský prístup a myslenie bez predsudkov?
- Možno takých ľudí stretáme aj v našom okolí. Neodvracajme sa od nich s opovrhnutím a nedôverou. Nemusíme to urobiť, ale všetko dobré, čo urobíme, každá čo i len malá pomoc, ktorú vykonáme, má zmysel. Upevňuje človečenstvo v nás a utužuje medziľudské vzťahy, ktoré práve u ľudí bez domova často ležia v troskách a sú dôvodom straty ich domova.
