LIPTOV. „Základ je v roľníckej kultúre. Nové vegetatívne obdobie malo existenčný význam. Symboly plodnosti a nového života ako vajíčko, prúty, vetvičky, zeleň, voda – očista majú pôvod v predkresťanskej kultúre," vysvetlila Zuzana Beňušková z Katedry etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.
„Kresťanstvo prebralo najmä termín a symboliku znovuožívania – zmŕtvychvstania. Veľkonočný pondelok pôvodne nemal v kresťanskom kalendári nijaký význam. Ten má ľudový pôvod,“ dodala.
Pozornosť upútavajú jarné obyčaje, ktoré sú späté s vynášaním bohyne zimy a smrti. Pozostatkom tohto obradu je zvyk, ktorý mal rozličné názvy.
Najprv vyhnať zimu
Nosenie Murieny v Liptovských Sliačoch, vynášanie Marmurieny v Liptovskej Tepličke. Nikde inde na Slovensku iba v Liptove vynášajú z dediny okrem Moreny aj Dedka, mužskú figurínu z povriesiel, vypchatú handrami.
Nohavice má z vrecoviny, na hlave z handier má vymaľované oči, ústa, tvár. V Liptovskej Kokave ho vynášajú chlapci. Ale skôr, ako ho vynesú, vyplácajú ho palicou. Na určitých miestach dedka položia na zem alebo na drevo a jeden z nich sa opýta: „Koľko mu dať?“ Odpoveď: „Päťadvadsať!“ A toľko ráz ho aj udrú.
Keď obídu celú dedinu, vrátia sa na miesto, odkiaľ vyšli. Tam dedka vyzlečú, slamu posekajú a podstelú ju pod statok. Bude vraj zdravý a vykŕmený.
Potom sa chlapci preoblečú a pustia sa po domoch s ražňom. Okovanými palicami, osekancami, búchajú a štrkotajú, spievajúc príležitostné piesne. V Liptovskej Kokave žijú vedľa seba oba jarné obrady: dievčatá vynášajú Marmurienu a chlapci Dedka.
V podtatranských obciach na Kvetnú nedeľu vijú dievčence z púpavy venčeky a púšťajú ich dolu vodou. Za ktorým dvorom sa venček zastaví, tam sa má dievča vydať.
Magický účinok vajíčka
Počas veľkonočných sviatkov malo iný magický účinok vajíčko. Symbol jari, nového života či lásky? V mnohých obciach Liptova brali ich do rúk deti. Na záhumní vyhadzovali vajíčka, gúľali sa s nimi, aby mali líčka pekné červené, vyhadzovali do výšky, aby úroda vysoká narástla.
V podtatranskej obci Batizovce od nepamäti dievky zdobia vajíčka ornamentmi a vypisujú do nich veršíky pre oblievačov. Do veršíkov vkladajú citáty ľudových piesní, ale aj opačne, texty veršíkov z vajíčok do piesní.
Kovovým hrotom, klincom, či pilníčkom v drevenej rukoväti vyškrabujú na pomaľovaných vajíčkach ornamenty kvetov: konvaliniek, tulipánov, klinčekov, bahniatok. Veršíky vpisujú do vyškriabaného srdiečka, tým sa symbol lásky umocňuje.
Veršíky si vyberajú i vymýšľajú dievčence podľa toho, komu chcú vajíčka za oblievačku darovať.
Nesieme vám máj
V liptovskej folklórnej oblasti najkrajšiu tradíciu vítania jari nájdeme v Liptovských Sliačoch, kde je to čisto dievčenská záležitosť.
Na Veľkonočný pondelok, hneď popoludní, vyberie sa skupina desiatich až dvanástich dievčat spolu so starejšou na vítanie jari po dedine. Jedna z dievok nesie ozdobený vrcholec jelše a pri domoch sa zastavujú so spevom: „Nesieme vám máj, pod zelený háj, aby rástla tráva, aby rástla tráva vyše kolená." Jedno z dievčat recituje: „Sadili sme iskričky, nechceli nám vyrastať bez božej milosti. A vy, pani mamička, vyneste nám vajíčka, jedno alebo dve, však vám veľa neubudne." Na záver zbor dievčat zopakuje počiatočný spev. Pri tomto starejšia vyberá od gazdinej dary, za ktoré potom ďakuje.
Chceli zaručiť dobrú úrodu
Väčšina zvykov našich predkov mala svojimi magickými účinkami zaručiť predovšetkým úspech novej úrode.
Po dlhom, šesťtýždňovom pôste, keď sa v Liptove striedali len múčne a zemiakové jedlá, sa v mnohých dedinách horného Liptova varili krájané halušky, teda rezance s makom. Rezance museli byť čo najdlhšie, aby obilie malo toho roku dlhé klasy.
Zvláštnu silu pripisovali naši predkovia najmä Veľkému piatku. V ten deň mala zázračnú moc aj voda v potoku, ktorá zaručila tomu, kto sa v nej pred východom slnka vykúpal, zdravie po celý rok.
Mäso až na Bielu sobotu
Prvé mäso sa na stoloch mohlo objaviť až na Bielu sobotu. Poväčšine to bolo varené údené v kyslej polievke a šunka. V nedeľu sa pripravoval slávnostný obed s tradičnou veľkonočnou pochúťkou, pečeným jahňaťom.
Tam, kde jahniatko, určené na veľkonočný stôl, ostalo pre svoj milý vzhľad nažive, bola na obed pečená teľacina alebo bravčové studeno. Na sviatočnom stole nechýbalo ani pečivo, najčastejšie makovníky, tvarožníky, podplamenníky.
Doteraz povestný je plnený koláč z Liptovských Sliačov kúchno či okrúhle koleďáky, s ktorými sa chodievalo na pole. Vyhadzovali sa do výšky, aby oziminy vysoko narástli.
Tým najočakávanejším dňom, najmä pre dievčatá, bol a je Veľkonočný pondelok. Chlapci ich vyoblievali studenou vodou, neraz rovno z potoka. Popoludní veselá cháska obchádzala dievčence ešte raz, ale s muzikou. Tým menším boli odmenou farbené vajíčka a väčším koláče, pálenka a úsmevy dievčeniec.
Začínajú sa práce na poli
V Liptove po Veľkej noci sa pomaly začínajú jarné práce na poli. Aj toto obdobie má bohatstvo osobitých jarných zvykov.
Napríklad, vo Vavrišove, Liptovskom Petre a v Liptovskej Kokave na Žofiu spoločne dedina siala ľan. Pred jeho zasiatím nesmeli ženy zabudnúť pozrieť sa na Kriváň, ktorý sa nad týmito dedinami vypína, aby ľan hodne vyrástol.
Autor: Pavol M. Kubiš
