Na Slovensku šesťdesiattisíc rómskych žiakov pochádza z nevyhovujúceho kultúrneho a sociálneho prostredia.
LIPTOV. Pedagógovia hovoria o veľkom probléme, ktorý si vyžaduje špecifický prístup. Rómske deti, ktoré žijú na okraji spoločnosti, musia školy vedieť vzdelávať. Ich práca by mala podľa Milana Portíka, prorektora pre vzdelávanie z Prešovskej univerzity, prinášať výsledky.
„Rómske deti musia školu ukončiť, až potom nebudú spoločnosti na príťaž a dokážu sa ľahšie zapojiť do pracovného procesu,“ vysvetlil.
Nemôžu byť celý život bez práce
Prorektor dodal, že keď dokážeme rómske deti kvalitne pripraviť do života, môžu byť veľkým zdrojom pracovných síl, ktoré bude naša krajina v budúcnosti určite potrebovať.
„Nemôžu byť celý život nezamestnaní a poberať len sociálne dávky,“ spresnil. Aby však bol vzdelávací proces rómskych žiakov účinný, musia pedagogickí odborníci pripraviť aj učiteľov.
„Mnohé doterajšie postupy sú neúčinné. Deti pochádzajú z málo podnetného prostredia a neovládajú základné veci. Po slovensky hovoria veľmi málo a majú obmedzenú slovnú zásobu,“ vysvetlil M. Portík.
Dodal, že rómskym deťom chýba rozvinutá jemná motorika a veľmi ťažko sa učia písať.
Pred nástupom do školy je veľmi dôležité problémy týchto detí identifikovať. Existujú na to rôzne testy.
„Keď spoznáme nedostatky, ľahšie potom hľadáme cestu, ako ich riešiť. Toto je v podstate nová úloha učiteľov,“ doplnil prorektor.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák povedal, že rôzne riešenie hľadajú odborníci na vzdelávanie už roky. Žiaľ, bez konkrétnej odozvy.
„Rómovia si musia uvedomiť, že nič na svete nie je zadarmo, že všetko stojí istú námahu a čas. Dôležité je začať pri deťoch,“ vysvetlil.
Splnomocnenec je presvedčený, že deťom z rómskych osád by pred nástupom do školy pomohla povinná dochádzka do materskej školy.
Majú len základné vzdelanie
„Uľahčilo by im to prvé kroky v škole a za ostatnými žiakmi by nezaostávali. Nemôžeme len čakať, kedy nezodpovední rodičia spravia sami od seba zodpovedné rozhodnutia,“ skonštatoval P. Pollák.
Ani zavedenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky nie je podľa neho dostatočnou zárukou dobrého vzdelania.
„Veľa detí z rómskych osád skončí len základnú školu. Automaticky sú potom závislé od sociálneho systému a majú len mizivú šancu nájsť si zamestnanie,“ spresnil P. Pollák.
Pokračoval, že riešením je predĺženie povinnej školskej dochádzky na dvanásť rokov s tým, že v rámci nej by si dokázali ukončiť aspoň dvojročné odborné vzdelanie.
Splnomocnenec si myslí, že rómske deti musia v základnej škole chodiť povinne aj do družiny. „Len tam sa dokážu pripravovať na vyučovanie a získavať základné spoločenské návyky, ku ktorým sa v osadách nedostanú,“ konštatoval.
Záškoláctvo v dedine nemajú
Starosta obce Pribylina Milan Kohút, ktorej súčasťou je aj približne tristo obyvateľov rómskej osady pri rieke Belej, povedal, že veľký problém so záškoláctvom v dedine nemajú.
„Ojedinele sa objaví nejaký prípad. Vtedy to riešime s rodičmi. Ak rodičia k problému nepristúpia zodpovedne, môže im sociálny úrad dieťa odobrať,“ vysvetlil starosta.
Spresnil, že do obecnej základnej školy chodí približne osemdesiat detí a sú medzi nimi aj rómske.
„Pri takomto počte žiakov má naša škola rodinnú atmosféru. Deti medzi sebou zásadné problémy nemajú, veď spolu vyrastajú už od škôlky alebo sa poznajú z dediny. Rozhodujúci sú rodičia, či deti do obecnej školy zapíšu, alebo sa rozhodnú pre mestskú.
Odkrútia si len to, čo je povinné
Riaditeľ Základnej školy v Pribyline Vladimír Jurík predĺženie školskej dochádzky s tým, že by žiaci ukončili aj odborné vzdelanie, schvaľuje. Dodal, že je škoda, že sa o zmenách hovorí už niekoľko rokov, no nič zásadné sa nezmenilo.
Rómskym deťom, ale aj ich rodičom chýba podľa riaditeľa motivácia. Odkrútia si len to, čo je povinné. Potom väčšinou končia na úradoch práce.
„Ak by deti dochádzali za vzdelaním na strednú školu do mesta, rodičia by museli platiť za cestu a dieťa ešte musí aj jesť. Tu sa končí ich snaha. Volia ľahšiu cestu, idú na úrad,“ spresnil riaditeľ. Potvrdil, že niektorí mladí Rómovia sú už zodpovednejší.
„Deti dávajú aj do materskej školy. Potom keď nastúpia do základnej, automaticky sa to prejaví aj na ich výsledkoch,“ uzavrel V. Jurík.
Nepripravená na prácu s rómskymi deťmi
„Keď som pred rokmi nastúpila učiť do pribylinskej školy, dostala som ako triedna piatakov. Bolo ich tridsať a medzi nimi dvanásť rómskych detí,“ zaspomínala učiteľka.
„Pravdupovediac, zhrozila som sa, pretože z vysokej školy som nemala žiadnu skúsenosť s prácou s rómskymi deťmi. A tu, hľa, boli v piatej triede dievčatá, ktoré končili školskú dochádzku a, samozrejme, medzi ostatnými piatakmi boli dospelé. A tak ma privítali s nalakovanými nechtami, vyobliekané a s nohami na laviciach. Keď som o rok šla na materskú, v pôrodnici som rodila spolu s jednou z týchto dievčat.“
Hovorila, ako rokmi praxe s rómskymi deťmi získavala skúsenosti a dokázala postaviť svoju prácu na tom, čo tieto deti vedeli a čo chceli robiť.
„Napriek tomu sa s nimi nedalo vždy robiť to, čo som si naplánovala. Ak sa im nechcelo nič robiť, nerobili. Vtedy sme sa hrali alebo rozprávali. Mali radi dospelácke rozhovory, veľa sa pýtali a dievčatá otvárali témy, ktoré súviseli s ich ženskosťou a materstvom. Mňa naučili robiť mariklé – posúšiky pečené na platni sporáka. Už sú z nich dospelí ľudia, ale vždy ma už zďaleka zdravia, prihovoria sa.“
