.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ešte v novembri minulého roka mesto vyhlásilo obchodnú verejnú súťaž o najvhodnejší návrh na dlhodobý nájom mestskej Liptov Arény s právom kúpy. Zverejnilo ju aj na webe.
Po rozhodnutí mestského zastupiteľstva vedenie mesta uzavrelo 30. januára zmluvu o nájme a kúpe prenajatej veci s akciovou spoločnosťou Tatry Mountain Resorts (TMR).
Ročný nájom je podľa zmluvy 2-tisíc eur. Mesto bude prostredníctvom Verejnoprospešných služieb (VPS) zabezpečovať na vlastné náklady všetky opravy, revízie a údržbu do výšky nájomného. Po skončení nájmu v roku 2024 prejde nehnuteľnosť kúpnou zmluvou do rúk nového nájomcu.
Zmluvu podpísali napriek petícii
Zmluvu o nájme a predaji športovej haly primátor Alexander Slafkovský podpísal, podľa opozičného poslanca a bývalého primátora Jána Blcháča napriek petícii Stop drancovaniu mestského majetku. Proti nevýhodnému predaju sa vyslovilo na jeseň 2013 takmer 3500 Mikulášanov.
„Majetok, ktorého aktuálna hodnota je viac než 5 miliónov eur, mesto prenajalo a predalo za 650-tisíc eur. Primátor nerešpektoval vôľu občanov. Majetku sa zbavil formou takzvanej holandskej dražby, známej z 90. rokov minulého storočia,“ spresnil poslanec.
Pokračoval, že vtedy štát prichádzal za zlomok ceny o svoje majetky. Mesto tak urobilo v troch kolách.
V máji 2013 ponúkalo cenu 3,2 milióna eur a ročný nájom okolo 150-tisíc eur. V auguste 2013 to bolo 1,5 milióna eur, s nájmom okolo 80-tisíc eur.
„Nakoniec majetok prenajíma za 2-tisíc eur ročne. Kúpnu cena 650-tisíc eur, ktorú mesto zinkasovalo v januári tento rok, určilo dopredu,“ vysvetlil J. Blcháč. Dodal, že v roku 2024 tak zinkasuje radnica ešte 200 eur.
Cenu nehnuteľnosti určuje trh
Primátor A. Slafkovský na slová poslanca Blcháča reagoval, že prevádzka športovej haly predstavuje pre mesto od jej otvorenia v decembri 2008 každoročné straty približne 100-tisíc eur.
Do straty nie je započítaný úver, ktorý si mesto na spolufinancovanie haly vzalo v roku 2008 vo výške 644-tisíc eur. Ročná splátka istiny je 52-tisíc eur a ročné úroky približne 9 850 eur.
Primátor vysvetlil, že cena haly stanovená znalcom výnosovou metódou, je hlboko v mínuse. Uvedenú cenu je podľa neho možné odvodiť od ceny použitého stavebného materiálu a práce, nie od využiteľnosti stavby na komerčné účely.
„Trhová cena je taká, akú je niekto ochotný na trhu zaplatiť,“ spresnil.
A. Slafkovský poznamenal, že pre mesto je preto lepšie, ak bude halu prevádzkovať niekto iný a odbremení ho tak od každoročnej straty.
„V zmysle zásad hospodárenia s majetkom mesta sa v prípade opakovanej obchodnej verejnej súťaže stanoví nová minimálna cena. Tú po odporúčaní finančnej komisie schvaľuje mestské zastupiteľstvo,“ informoval.
Liptov Aréna je pýchou mesta
„Viacúčelovú spoločensko-športovú halu sme vybudovali v rokoch 2007 až 2008 ako súčasť projektu Infraštruktúra rozvoja cestovného ruchu Liptovský Mikuláš - Liptovská Mara – Ráztoky,“ reagoval poslanec a bývalý primátor.
Celková hodnota bola približne 7 miliónov eur. Súčasťou bolo ešte parkovisko pre 600 áut, cesty, most, kábel vysokého napätia a plynovod s dĺžkou asi 5 kilometrov.
„Liptov Aréna a celý projekt je a zostane našou pýchou. Podarilo sa nám ho zrealizovať v rekordne krátkom čase. Aj napriek tomu, že už takmer hotovú stavbu na jar 2008 zničil požiar," spresnil J. Blcháč.
Hlavným argumentom primátora A. Slafkovského je podľa poslanca údajná existencia zmlúv medzi mestom a akvaparkom z rokov 2005 a 2006, ktoré sme mali v roku 2007 zrušiť. „Ak primátor tvrdí, že existujú, mal by zmluvy zverejniť na internetovej stránke mesta,“ vyzval primátora poslanec.
Investované peniaze späť nežiadali
A. Slafkovský povedal, že v rokoch 2006 až 2010 svojimi rozhodnutiami mesto a zastupiteľstvo spôsobili, že radnica prišla o možnosť získať späť peniaze, ktoré v rámci spolufinancovania investovalo do projektu.
„Výsledkom bola výstavba stratovej športovej haly a ďalšej infraštruktúry pri akvaparku,“ dodal primátor.
Pokračoval, že dôkazom existencie nepísanej dohody o spôsobe vrátenia peňazí mestu je, že sa podarilo realizovať dlhodobý prenájom s právom kúpy haly a priľahlého parkoviska.
V zápise z prerokovania 25. augusta 2004 sú uvedené možnosti zabezpečenia prípadných záväzkov mesta v súvislosti so žiadosťou o príspevok zo štrukturálnych fondov.
„Na prerokovaní, z ktorého existuje aj zápis, bol prítomný aj Ján Blcháč ako dotknutá osoba, ktorá vlastní pozemky v susedstve akvaparku,“ spresnil A. Slafkovský.
Dodal, že mesto vždy rešpektovalo zákony. „Všetko, čo sme prerokovávali v zastupiteľstve, je verejné, pokiaľ niektorý z písomných dokumentov nepodlieha obchodnému tajomstvu.“
Zápis z prerokovania podľa A. Slafkovského bol na internetovej stránke mesta zverejnený už v novembri 2013.
„Dostali ho do rúk aj poslanci mestského zastupiteľstva i novinári, ktorí vtedy na mestskom zastupiteľstve boli a prerokovávané materiály si vyžiadali,“ spresnil primátor.
Dodal, že dokument zavesili na web aj napriek tomu, že mesto nie je povinné zverejňovať zmluvy pred začiatkom platnosti zákona o zverejňovaní zmlúv.
Chýba moderná správa budovy
O názor sme požiadali aj obchodníka s realitami Richarda Tomáša. Povedal, že mesto prevádzkovanie Liptov Arény nezvládalo už v minulosti.
„Chýbajú základné prvky moderného spravovania budov. Podobne, ako je to pri veľkých obchodných centrách. Dôležité je, aby sa čo najrýchlejšie dokázali prispôsobiť aktuálnej potrebe na trhu,“ vysvetlil.
Dodal, že ide o špecifickú nehnuteľnosť, ktorá si ťažko hľadá kupca. Preto by podľa neho mala zostať v rukách spoločnosti zriadenej mestom. Napríklad s 51-porcentným podielom a skúseným manažmentom. Najlepšie so súkromným, kedže mesto ho nedokázalo vytvoriť.
„Z obchodného hľadiska je nájom 2-tisíc eur za rok viac ako symbolický. Nejde ani o zaužívaný prenájom za jedno euro, kedže podľa zmluvy mesto zabezpečuje servis haly do výšky nájmu na vlastné náklady,“ vysvetlil R. Tomáš.
Kúpna cena je podľa neho nízka. Len samotná realizácia stavby bez pozemkov, hnuteľných vecí je podstatne vyššia.
