LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vždy hral v útoku a nikdy to nechcel zmeniť. Mladý hokejista povedal, že nad tým ani nejako nerozmýšľal.
Od malička bol veľmi produktívnym hráčom, nahrával a strieľal góly doslova ako na bežiacom páse. Bol aj kľúčovým hráčom pri zisku minuloročného dorasteneckého striebra.
Okrem hokeja mu ale išiel ale aj vytrvalostný beh. Ešte ako deviatak vyhral Liptovskú bežeckú ligu.
Otec chcel mať hokejistov
Ľudo nemal v rodine hokejový vzor. Otec, Ľudo starší, je ale veľkým fanúšikom tohto športu a vždy chcel mať zo synov hokejistov. Po stopách staršieho brata sa preto vydal aj mladší Juraj. Ten je teraz piatak.
Keď sa mladému útočníkovi skončila v osemnástich rokoch zmluva v materskom klube, rozhodol sa, že ďalšiu už nepodpíše. Chcel zbierať skúsenosti aj inde.
„Otcov známy ma odporučil agentovi, ktorý robil nábor pre americké kluby. Sledoval ma aj na zápasoch. Potom ma oslovil, využil som možnosť vycestovať za oceán. Bola to šanca, akú mladý hokejista neodmieta,“ povedal.
Za oceánom sa hrá tvrdo
L. Dunčko strávil sezónu v americkom štáte Minnesota v meste Rochester. Ďalšiu sezónu by mal mladý hokejista hrať opäť medzi juniormi, ale už vo vyššej súťaži. V North American Hockey League (NAHL), teda severnej americkej hokejovej lige.
„Ak sa všetko podarí, tak v auguste opäť vykorčuľujem na americký ľad,“ dodal.
Napriek tomu, že Ľudo zbieral skúsenosti za oceánom, neprestal sledovať mikulášsky hokej. „Stále ma zaujíma, ako sa darí mojim bývalým spoluhráčom,“ spresnil.
Hokej v Amerike je podľa mladého Mikulášana iný, hlavne rýchlejší a tvrdší. „Európsky je zase technickejší, no ten americký mi vyhovoval viac. Trénerom sa páčilo, že som využíval techniku, čo som sa naučil doma a postupne som preberal aj americké prvky,“ spresnil.
Hracia ľadová plocha je za oceánom iná, menšia, ale to Ľudovi vôbec neprekážalo. Povedal, že ťažšie je ísť z menšej na väčšiu plochu. On išiel práve opačne. Jeden súper má vraj v súťaži európske rozmery ľadu. Mladý útočník tam mal preto veľkú výhodu.
Mal problém s jazykom
Začiatky nebolo jednoduché. Ľudo bol v tíme v podstate jediný Európan, ostatní boli Kanaďania alebo Američania.
„Trochu som mal problém s jazykom, vedel som len základy. Spoluhráči boli ale veľmi ústretoví a trpezliví. Veľmi mi tým pomohli a v angličtine som sa postupne rozbehol,“ opísal prvé skúsenosti s krajinou.
Nakoniec sa veľmi rýchlo aklimatizoval, spoluhráči boli prekvapení. „Musel som nabehnúť na nový systém, nemal som inú možnosť, len sa čo najrýchlejšie prispôsobiť, aby som sa mohol naplno venovať hokeju,“ dodal.
Teraz musí zmaturovať
Ľudo musí popri hokeji dokončiť ešte školu. Študuje na gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši a je práve v maturitnom ročníku. „Teraz ma čaká maturita, hlavne musím dobehnúť zameškané, takže nudiť sa určite nebudem,“ povedal s úsmevom.
Okrem hokeja by sa mladý hokejista z Liptova chcel v Amerike venovať aj ďalšiemu štúdiu. Univerzitný hokej je tam na vynikajúcej úrovni, preto by si rád splnil sen a hral za niektorú z prestížnych univerzít. Potom by sa dokázal hokejom aj živiť. Dodal, že, samozrejme, všetko závisí od výsledkov.
Musel poctivo trénovať
„Teraz ešte môžem dva roky hrať v juniorskej lige, takže by som mohol mať dosť času zistiť, ako všetko funguje. V uplynulej sezóne mi finančne pomáhali rodičia, ale ak nastúpim do NAHL, už to nebude také finančne náročné, klub mi takmer všetko zabezpečí,“ vysvetlil útočník.
Ľudo cíti, že sa po takmer ročnom pôsobení v americkom hokeji podstatne zlepšil. „Mali sme v prvom rade k dispozícii podstatne viac ľadu ako doma. To, čo som tam stihol natrénovať za rok, by mi doma trvalo možno tri roky,“ spresnil.
Tlak na hráča je v Amerike podľa mladého útočníka počas zápasov podstatne väčší a konkurencia je veľmi silná. Ak hráč odflákne jedno striedanie, nič mu spoluhráči nedarujú zadarmo. Už sa na ľad nedostane. Na tribúne čaká sedem ďalších náhradníkov.
Rád by aj cestoval
„Tréningy sú ešte tvrdšie, práve tam sa rozhoduje, kto pôjde v zápase na ľad. Keď sa strhne bitka, nik to nerieši, chlapci sa jednoducho chcú dostať do prvej päťky. Sú to skúsenosti, ktoré ma posunuli dopredu,“ vysvetlil.
Krajina pôsobila na Ľuda priateľsky, ale keďže mal nabitý program, nestihol ju viac spoznať. Verí, že keď sa v zámorí zdrží dlhšie, nájde si čas aj na cestovanie.
„Určite by som si rád pozrel Grand Canyon, Las Vegas alebo prešiel legendárnou Route 66. Uvidím, čo mi budúcnosť prinesie,“ uzavrel optimisticky Ľudo.
