Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Špecifikom Veľkej Fatry sú hmly, ktoré turistom zaväzujú oči

Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Nie vždy je to pravda, o čom sa pravidelne presviedčajú horskí záchranári.

Hrebeň Veľkej Fatry sa nachádza v stredných polohách, drží sa ho oblačnosť a hmly.(Zdroj: AUTORKA)

Pozvanie do ružomberskej čajovne Aquila prijal Vladimír Šedek, náčelník Horskej záchrannej služby Veľká Fatra. V rámci tretieho ročníka série podujatí s názvom čaj o piatej pozývajú zaujímavých ľudí na posedenie a diskusiu pri šálke voňavého nápoja.

So skúsenosťami a zážitkami sa s Ružomberčanmi podelili cestovatelia, filmári a ľudia, ktorí majú k prírode blízko.

Horská záchranná služba Veľká Fatra má najväčší záber pôsobnosti spomedzi všetkých stredísk na Slovensku. Zasahujú na území od Lúčanskej Fatry na západe, cez Veľkú Fatru, západnú časť Nízkych Tatier a Starohorské vrchy, Šípsku Fatru na severe až po Chočské vrchy. Pomáhajú ľuďom na rozlohe viac ako 1600 kilometrov štvorcových. Vyrážajú zo stanovíšť na Malinom Brde, Martinských holiach a Donovaloch.

Osemdesiat percent práce tvorí improvizácia

Na ich území sa nachádzajú tri veľké lyžiarske strediská, park pre horských cyklistov ale aj oblasti, ktoré sú rajom pre paraglajdistov.

Veľká Fatra je známa veľkým množstvom lavínových svahov. Vďaka tomu je náplň ich práce mimoriadne pestrá.

Horskí záchranári sú ako všestranní zdravotníci so stopercentnou kondíciou, znalosťami ľudskej psychológie, ale aj fyziky či geografie. Nešťastie si nevyberá miesto, deň ani hodinu, keď človeka v prírode vyskúša. Preto zaspávajú s mobilnými telefónmi na nočnom stolíku.

Šedek povedal, že osemdesiat percent práce horského záchranára je o schopnosti vedieť rýchlo reagovať a vynájsť sa v každej situácii.

„Keď vyrážame na zásah alebo pátraciu akciu, nikdy presne nepoznáme podmienky územia, v ktorom sa nachádza človek odkázaný na pomoc. Nevieme presne ani to, aký záchranársky materiál budeme potrebovať alebo ako zraneného dopravíme čo najjednoduchšie do bezpečia,“ povedal.

V hustej hmle vyzerá hrebeň všade rovnako

Horstvo Veľkej Fatry je v porovnaní s Tatrami či Malou Fatrou väčšinou hoľnatné. Neplatí tam sezónna uzávera chodníkov a dlhý hrebeň je pomerne dostupný a priechodný aj v zimnom období pre skiaplinistov, ale napríklad aj bežkárov.

Okrem výjazdov k zraneným turistom a športovcom sa vo Veľkej Fatre starajú o zabezpečenie tyčovania na hlavných chodníkoch a trasách. Vysokými drevenými tyčami označili úctyhodných takmer sto kilometrov. Do zeme ich zahĺbia každých 30 až 40 metrov, vyznačený hrebeň a cesty naň tvorí dovedna 2500 tyčí.

Zreteľné označenie chodníkov a trás aj pomocou tyčovania je pre návštevníkov Veľkej Fatry kľúčové.

„Veľká Fatra je charakteristická pomerne častým výskytom hmiel, čím sa odlišuje od ostatných horstiev. O pomoc nás žiadajú mnohí zablúdení turisti, ktorí v hmle stratili orientáciu, pretože na holi a v hmle vyzerá všetko rovnako. Schádzajú do neznámych dolín a nevedia sa vrátiť do bezpečia,“ povedal Šedek.

Tyče uľahčujú pohyb turistom aj záchranárom

Spomenul na príhodu, keď ich o pomoc cez tiesňovú linku požiadala dvojica dezo-rientovaných skialpinistov. Oznámili im približnú polohu a dôležitú informáciu.

„Držíme sa tyče a nepohneme sa, pokiaľ neprídete.“ Keď dorazili na miesto, dvo-jica k tyči takmer primrzla, ale záchranárom to výrazne uľahčilo a urýchlilo hľadanie.

Značenie udržiavajú, pravidelne na jeseň ho obnovujú, no každoročne sa stretávajú s nepochopiteľným ničením značenia, ktoré ľuďom zachraňuje život.

„Turisti si ním prikladajú do ohňa, alebo sa s nimi hrajú na nindžov a polámu ich,“ poznamenal.

Pribúda počet ťažko zranených bicyklistov

Po Nízkych a Vysokých Tatrách majú najvyšší počet zásahov záchranári vo Veľkej Fatre, v rámci vlastnej pôsobnosti mali uplynulú sezónu najviac práce v okolí Ružomberka.

V poslednom období im dávajú zabrať najmä snowboardisti, pribúdajú úrazy zjazdárov na bicykloch najmä na Malinôm Brde. „V obrovskej rýchlosti narážajú do stromov, tie sa, samozrejme, neuhnú a dochádza k veľmi ťažkým úrazom,“ spresnil.

V okolí Donovál zas pravidelne sťahujú paraglajdistov zo stromov alebo lán z lanoviek.

Zásahy sú často náročné aj pre trénovaných chlapov

Keď ľudia vidia prichádzať horských záchranárov, reagujú väčšinou s radosťou a úľavou, no stretávajú sa aj s opačnou reakciu.

„Stane sa, že sa nás hneď spýtajú, kde sme boli tak dlho. Vtedy musíme reagovať pokojne, vysvetlíme, že im trvalo dostať sa na miesto napríklad päť hodín, my to pri najlepšej vôli urobíme za dve.“

Najkrajší pocit majú, keď zachránia dieťa, vidia odlietať vrtuľník s naloženým zraneným, alebo keď sa ľudia po úspešnom zásahu poďakujú.

Práca má ale aj odvrátenú tvár, nie vždy sa podarí dostať človeka z hôr živého, často sa k nemu dostanú po niekoľkodňovom pátraní. Situácia je psychicky náročná aj pre trénovaných chlapov.

„Úcta k človeku a pozostalým, ktorí chcú svojho blízkeho dôstojne pochovať, musí byť silnejšia ako naše subjektívne pocity,“ dodal.

Začarované a zradné svahy Krížnej

Takmer vo všetkých slovenských horách sú zakliate miesta. Svojou krásou priťahujú zvedavých turistov, ale zradnosťou sa vedia kruto pomstiť.

Takého miesto má aj Veľká Fatra, podľa Šedeka je ním okolie osady Rybô v masíve Krížnej. V osade Rybô padla pred 90 rokmi lavína, ktorá zasypala celú dedinu a prežil jediný človek. Doteraz sa teší dobrému zdraviu.

„V okolí Krížnej zahynulo veľmi veľa lyžiarov, spadlo tu lietadlo, zahynuli bežkári. Vyznačuje sa strmými svahmi, ktoré ľudí priťahujú na lyžovanie ako magnet. Je tam skutočne krásne prostredie s dlhými žľabmi, no svahy sú veľmi lavinózne,“ vysvetlil Šedek.

Nie náhodou sa symbolický cintorín obetí horských nešťastí Veľkej Fatry nachádza od roku 2011 práve v masíve Krížnej.

Najrýchlejšie pomôže zranenému priateľ

„Najlepšia pomoc v horách je v prvom rade kamarátska. Preto by ľudia nemali chodiť do hôr sami. Ak sa niečo stane, priateľ je ten, kto privolá záchranárov. V prípade zasypania lavínou je takáto pomoc veľmi dôležitá,“ poznamenal najpodstatnejšiu zásadu, ktorá výrazne zvyšuje šancu na prežitie v horách.

Spomenul nedávnu rozsiahlu pátraciu akciu v Malej a Veľkej Fatre. Mladé dievča, ktoré síce malo skúsenosti, sa vybralo do hôr samo a nikomu nepovedalo, kam presne ide.

Hľadali ju tri dni, pomáhali aj chlapi z Veľkej Fatry, ale dievča našli až po troch dňoch intenzívneho pátrania mŕtve pod skalami Chlebu v Malej Fatre.

„Ak sa už človek rozhodne vybrať do hôr sám, vždy to musí niekomu oznámiť. Ak už nie najbližším, pokojne sa môže ohlásiť na našu linku 0484199724, v prípade núdze na 18300. My si ho potom skontrolujeme a v prípade problémov mu vieme okamžite pomôcť,“ dodal.


  1. V lavíne zahynul poľský skialpinista 2 497
  2. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 318
  3. Ako dobre poznáte Liptov? 281
  4. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 186
  5. V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach 173
  6. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 173
  7. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 156
  8. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 134
  9. Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom 125
  10. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 100

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach

V obchodnom dome v Liptovskom Mikuláši nahlásili bombu. Ľudí evakuovali a pyrotechnici to preverili. Bombu nenašli.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?