DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Profesionálni záchranári z Horskej záchrannej služby (HZS) opúšťajú dlhoročné sídlo v Dome Horskej služby v Demänovskej Doline - Jasnej.
Nové priestory našli na Otupnom neďaleko údolnej stanice štvorsedačkovej lanovky na Lukovú. Viac ako rok tam sídlilo Stredisko lavínovej prevencie (SLP). Vlastníkom je spoločnosť TMR, a. s.
Lavínoví špecialisti sa presťahujú do Liptovského Hrádku na Celiny, do priestorov pobočky bývalého Národného lesníckeho centra Zvolen.
Pomáhať človeku v núdzi
Dom Horskej služby vlastní Horská služba, teda združenie dobrovoľných záchranárov. Správcom objektu je Ladislav Pardel. Dom Horskej služby bude podľa neho naďalej slúžiť účelu, pre ktorý ho v minulosti postavili. Vždy mal slúžiť ľuďom v núdzi.
„Bol tam uskladnený materiál, ktorý potrebovali záchranári na prácu a priestory tam malo aj školiace stredisko. Objekt bude naďalej využívať dobrovoľníci z Horskej služby,“ vysvetlil.
Dodal, že budú pokračovať v práci, ktorú majú v stanovách Horskej služby. Spolupráci s Horskou záchrannou službou sa ale v budúcnosti nebránia.
Pôvodné priestory už nevyhovovali
Na prenájme budovy dobrovoľníci vraj veľmi nezarobili. „Šlo to nula k nule. Platíme rôzne miestne dane a poplatky, HZS nám hradila len energie. Teraz si na prevádzku budeme musieť zarobiť brigádnickou činnosťou,“ spresnil správca objektu.
Riaditeľ Horskej záchrannej služby na Slovensku Jozef Janiga povedal, že presťahovanie Strediska lavínovej prevencie má viac rozmerov. Priestory, v ktorých sa nachádzali niekoľko desaťročí, boli už nevyhovujúce.
„Budova nebola naša, spoločné riešenie s majiteľom sme, žiaľ, nenašli. Našťastie, objekt, ktorý nám ponúkli, je majetkom štátu, takže v konečnom dôsledku bude riešenie aj ekonomickejšie,“ doplnil J. Janiga.
Konštatoval, že špecialisti v nových priestoroch v Liptovskom Hrádku ušetria približne tritisíc eur na ročnom nájme, pritom priestory sú zachovalejšie a bude v nich lepšie technologické zázemie.
Teraz majú všade bližšie
Zástupca vedúceho školiaceho strediska HZS Ján Žiška povedal, že záchranárske psíky sa do nových priestorov sťahovať nebudú, tie sú podľa potreby rozmiestnené po jednotlivých strediskách HZS.
Sťahuje sa len vedenie školiaceho strediska z Bystrej v okrese Brezno, pod ktoré patrí služobná kynológia.
„Z Liptovského Hrádku to budem mať ako garant služobnej kynológie na všetky smery trochu bližšie,“ spresnil zástupca vedúceho školiaceho strediska, ktoré má tridsať pracovníkov a tridsať psov.
Sťahovanie má podľa šéfa SLP Mareka Biskupiča svoje výhody aj nevýhody.
„Bude nám chýbať každodenný kontakt so snehom v horách. V meste až taký tesný nebude, ale dostupnosť moderných technológií ho nahradí,“ poznamenal M. Biskupič.
Bezpečné parkovanie pre skútre
Z Liptovského Hrádku budú mať špecialisti do ostatných pohorí ľahší a rýchlejší prístup. Keďže sa zaoberajú lavínovou situáciou vo všetkých horstvách na Slovensku, každý týždeň budú mať v teréne jednu hliadku, ktorá bude sledovať situáciu a podávať informácie dispečerovi.
Lavínoví špecialisti sa o jedno poschodie delia so školiacim strediskom. Spolu bude v Liptovskom Hrádku pracovať jedenásť ľudí. Miestnosti na ďalších poschodia využijú aj ako prednáškovú miestnosť alebo sklady na materiál z ostatných stredísk HZS, bezpečne tam napríklad zaparkujú aj snežné skútre zo Žiaru.
„Jednoduchší bude aj prístup do práce. Cestu do Jasnej často komplikoval sneh alebo hustá doprava,“ doplnil M. Biskupič.
Sú profesionáli aj dobrovoľníci
Dobrovoľná Horská služba funguje v mnohých strediskách. Ľudia často ani nepostrehnú, či ide o profesionálov alebo dobrovoľníkov.
Horská služba v minulosti patrila pod Zväz telesnej výchovy a športu, vnímala sa ako celok so sedemsto členmi. Pred vyše desiatimi rokmi sa rozdelili na profesionálov a dobrovoľníkov. Profesionáli prešli pod ministerstvo vnútra a nazvali sa Horská záchranná služba.
V súčasnosti majú profesionáli služobný plat, sú v riadnom služobnom pomere a majú profesionálne vybavenie. Dobrovoľníci dostávajú na fungovanie skromný príspevok od štátu.
