LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Súkromné tanečné konzervatórium v Liptovskom Hrádku má vo svojom treťom ročníku majstra Slovenska v show dance, ktorý nechce byť len profesionálnym tanečníkom, ale ak sa podarí, aj choreografom.
Vraj je ťažké obe profesie skĺbiť, no štrnásťročný Filip Martinský sa tohto sna nechce vzdať. „Keby som sa venoval len jednému odboru, neuspokojovalo by ma to,“ zahlásil.
Keď sme prezerali zoznam jeho účinkovania na súťažiach, či už ako jednotlivca, alebo v skupine, bol to úctyhodne dlhý zoznam. Ako to všetko chlapča zvláda? Viac povedal v rozhovore.
Čo všetko absolvuješ na tanečnom konzervatóriu?
- Klasicky všetky predmety ako v bežnej základnej škole, ale učíme sa ich v blokoch, aby sme neboli príliš unavení. Navyše, každý deň mám klasický tanec, občas príde na rad aj moderný, charakterový či ľudový.
Okrem toho dvakrát do týždňa tréningy v Tanečnom klube Jessy, kde nielen tancujem, ale už aj vytváram niektoré choreografie, zaujíma ma tiež organizačná práca okolo súťaží, výber hudby, kostýmov. Na tréningoch pracujem s inými trénermi ako v škole, čo ma obohacuje.
Koľko rokov trvá štúdium na konzervatóriu?
- Som v treťom ročníku osemročného konzervatória, takže ma čaká ešte päť rokov školy. Potom budeme spolu so spolužiakmi tejto triedy medzi prvými absolventmi hrádockého konzervatória. Môj ročník je počtom žiakov najväčší, je nás deväť.
Kedy sa učíš?
- Je to náročné, lebo som dosť vyťažený v škole a na tréningoch či tancom v súbore. Učím sa prevažne večer, aj neskoršie, ale keď som veľmi unavený, potrebujem si oddýchnuť, idem spať.
Mamina mi verí, že všetko zvládnem. Vychádzam s ňou veľmi dobre, dôverujem jej a som presvedčený, že aj ona dôveruje mne. Vždy napríklad vie, keď mám nejaký problém, príde na to sama, ale v mnohých prípadoch sa jej zverím aj sám.
Kedy si začal tancovať?
- Pred siedmimi rokmi a bola to taká zvláštna náhoda. Mamina konzultovala nejakú diplomovú prácu s jedným pánom v cukrárni a my sme s jeho dcérou čakali, kým skončia. Ona tancovala v tanečnom klube Jessy, a tak ma tam raz zavolala. Už som od tanca neodišiel.
Čo ti dáva tanec?
- Tréningy sú skôr o makačke, ale keď si vystúpenie môžem užiť, je to úžasné. Každý tanec má iný charakter a inak musím vyjadrovať pocity telom, mimikou, pohybmi, inak precítiť hudbu. Mám radšej smutnejšie choreografie, pretože do nich sa dokážem viac vcítiť, skôr sa napríklad dokážem rozplakať, keď to potrebujem v tanci. Všimol som si, že napríklad na majstrovstvách sveta tiež viac idú smutnejšie, výrazové choreografie.
Aké súťaže pravidelne absolvuješ?
- Každý rok majstrovstvá Slovenska, majstrovstvá sveta v Nemecku alebo Poľsku, každý druhý rok majstrovstvá Európy v Maďarsku.
Moje úspechy? Nedávno som bol na súťaži v poľských Mikolajkách a obsadil som tretie miesto v balete chlapcov. Predo mnou boli len Kanaďan a Američan, za mnou Nemci a Holanďan. Siedmy som skončil v modernom tanci, za sebou som nechal ďalších dvadsať chlapcov. To bol taký dobrý pocit.
Uvedomoval som si, že nie som až taký zlý, aj keď som vďačný hlavne trénerkám. Samozrejme, ešte mám čo robiť.
Chceš ostať na Slovensku alebo uvažuješ aj o pôsobení v zahraničí?
- Na Slovensku je veľmi málo chlapcov, ktorí sa venujú klasickému tancu, baletu, preto som rád, že sa môžem porovnať. Viem si teraz už predstaviť i to, že sa budem tancom a choreografiou živiť. Či v Liptove, neviem. Určite by som však chcel skúsiť aj pôsobenie v zahraničí. Momentálne ma zaujíma Kanada a Nórsko, lebo viem, že sú tam výborní tanečníci. V Kanade aj veľmi dobré tanečné štúdiá.
Sleduješ svojich konkurentov?
- Samozrejme, ale v každodennom živote sme skôr priatelia. Píšem si takmer denne s tanečníkmi zo zahraničia a delíme sa o to, aké máme tréningy, kam sa chystáme, čo nacvičujeme. Komunikujeme v angličtine.
Máš čas aj na niečo iné ako na tanec?
- Nie, voľnejšie mávam len utorky, ale to sa snažím hlavne oddychovať, aby si kĺby, svaly aj myseľ oddýchli.
Robíš aj niečo špeciálne, aby si mal telo ohybné?
- Snažím sa pred tréningom dať si poriadnu rozcvičku, aby sa mi svaly rozohriali, lebo máme náročný tréning klasický aj pri tyči, v mužskom tanci je veľa náročných skokov a dvíhačiek. Po tréningu sa snažíme zaraďovať strečingové aktivity. Mamina mi pomáha zvládať najmä výživové veci, zaraďuje do jedálnička veľa ovocia, zeleniny, tvaroh, ryžu. Pred súťažou sa snažím vylepšiť si kondíciu a jem oveľa viac vitamínov ako v normálny deň a celkovo ľahšiu stravu.
Motivácia pre tanec?
- Najmä to, že na medzinárodných súťažiach sa stretávam so zaujímavými tanečníkmi, ktorí mi veľmi veľa dávajú. Vôbec to medzi nami nie je len o konkurencii, ale o priateľstvách. Naberám pri nich skúseností, teraz sa chystám na tanečný work-shop na pražské konzervatórium, veľmi sa teším.
Absolvoval si kurz intuitívneho videnia, kde si sa vraj naučil vidieť bez toho, aby si používal oči. Pomôže ti to pri tancovaní?
- Určite. Predpokladám, že práve zvýšením intuície sa dokážem lepšie naladiť na svojich spolutanečníkov a potom nás ani na scéne nič neprekvapí. Už mám jednu takúto skúsenosť. Keď sme s partnerkou vystupovali, akosi sme si vymenili pozície tak, že ja som tancoval jej pohyby, ona moje. Iba sme sa na seba pozreli a dotancovali v tejto zmene. Nikto si nič nevšimol. Teda sme boli dobrí.
Z kurzu mám zaujímavú skúsenosť a bol som milo prekvapený, že som skutočne akoby videl so zakrytými očami. Pritom, keď som naň šiel, som trochu pochyboval, či je to vôbec možné. Prvý deň som farby videl len tak, akoby sa mi nejako len mihli pred očami. Na druhý deň som však už fakt videl aj obrysy farebného papiera. Chcem túto zručnosť trénovať, a tak si posilňovať intuíciu.
Tvoja profesia je spojená aj s farbami, kostýmami. Ako sa staviaš k tomuto?
- Na kostýmoch mám rád živé, ale aj pastelové farby, bez nich by sa mi choreografia videla fádna. Vo svojom šatníku však určite musím mať minimálne jedno oblečenie v každej farbe. Potom sa farebne môžem obliekať podľa toho, akú mám náladu.
Mamina neradí, orientujem sa v tomto výbere sám. Takže mám bohatý šatník. Kedysi mi napríklad kostýmy navrhovali tréneri, teraz mám svoj vkus a predstavivosť, častejšie dajú aj na môj názor.
Plány do dospeláckeho života?
- Určite spolu tanec a choreografia, cestovanie.
