PODTUREŇ. Na chovateľský deň pinzgauského dobytka pozvali organizátori okrem farmárov aj školy. Prišli študenti zo Strednej polytechnickej školy v Liptovskom Mikuláši aj žiaci zo základných škôl z okolia.
„Mnohé deti už ani na dedine kravy poriadne nepoznajú. Takto môžu vidieť zvieratá a zažiť atmosféru chovateľskej prezentácie. Deti zaujíma najmä to, ako sa spracováva mlieko a vyrábajú syry,“ povedal organizátor a predseda Zväzu chovateľov pinzgauského plemena Ján Paciga.
Udržujú vzájomné kontakty
Do Podturne opäť prišli chovatelia z Liptova, Oravy a Spiša. Cieľom chovateľských stret-nutí je udržiavanie kontaktov pre zachovanie vzácneho genofondu pinzgauského dobytka.
Farmári predstavili približne päťdesiat kusov dobytka mäsového aj kombinovaného typu.
„Teší nás, že pinzgauský dobytok začínajú farmári chovať na mäso. Otázka je, či hovädzie mäso dokážeme na našom trhu predať. Ľudia dávajú prednosť hydine z dovozu pre nižšiu cenu,“ opísal príčiny malého záujmu o teľacie mäso na domácom trhu J. Paciga.
Kvalitnú teľacinu nekupujú
Zootechnik a podpredseda z PD Smrečany Jozef Sališ povedal, že pinzgauský dobytok chovajú tiež.
„Zamerali sme sa na beztrhovú produkciu, nechováme ich na mlieko, ale na mäso. Potom predávame kvalitnú teľacinu. Pinzgauský dobytok spasie aj pasienky v náročnom teréne, ktoré by sme museli aj tak kosiť,“ spresnil.
J. Sališ potvrdil slová J. Pacigu, že teľacie mäso sa na slovenskom trhu veľmi nepredáva.
„Hľadáme odbyt v zahraničí. Mäso najčastejšie vyvážame do Turecka a na maďarský trh. Mysleli sme, že doma bude oň väčší záujem. Verím, že sa situácia na slovenskom trhu postupne zlepší,“ dodal.
Štefan Pánik z Poľnohospodárskeho družstva z oravskej Trstenej, povedal, že pinzgauské plemeno patrí medzi ohrozené druhy, ale rozhodne ho treba zachovať.
Stavy dobytka pomaly klesajú
„Výbornou pohylivosťou v kombinácii s dobrou mäsovou a mliekovou úžitkovosťou patrí do našich hôr. Keď sa populácia znižuje, z genetického hľadiska je to zlé, pretože to znamená menší výber vhodných plemenných býkov,“ dodal predseda.
Pinzgauský dobytok sa okrem Slovenska chová v Rakúsku, Nemecku a na severe Talianska. U nás jeho stavy stále klesajú.
„V súčasnosti máme v plemennej knihe zapísaných 2700 kusov dobytka. Síce sa situácia oproti minulosti zlepšila, ale potešilo by nás viac, keby počty stúpali,“ spresnil.
Tradičné horské plemeno sa od čias panovania cisárovnej Márie Terézie chovalo v horských podmienkach od Bytče na celom severnom Slovensku a Karpatskom oblúku až k Bardejovu. V Liptove boli hranicou Boce. Už za hrebeňom, na Horehroní, sa choval simentálsky žltý dobytok.
Prinášal viacnásobný úžitok
Počas dvoch storočí sa pinzgauský dobytok v horských oblastiach severného Slovenska výborne etabloval. V súčasnosti ho v čistej podobe nájdeme len v niektorých lokalitách Liptova, Oravy, Spiša a horného Šariša.
Bol to takzvaný kombinovaný druh. Chovateľom prinášal za minimálne náklady viacnásobný úžitok, mlieko, mäso, ale dal sa, napríklad, i dobre zapriahať.
V rámci globalizácie sa k nám vo veľkom hrnú plemená s vysokou dojivosťou, no bez iných úžitkových vlastností. J. Paciga si myslí, že by sme si mali zachovať pôvodný dobytok, ktorý prinesie úžitok nielen chovateľovi, ale patrí aj do nášho kultúrneho bohatstva a je pevnou súčasťou koloritu našej krajiny.
„Má veľkú perspektívu, pretože dokáže výborne odolávať nepriaznivým zmenám životného prostredia, ktorých sme v súčasnosti svedkami,“ vysvetlil.
