Štvrtok, 24. máj, 2018 | Meniny má Ela
Nájdete nás na webe

Kelti sa na Havránku oddávali krutým rituálom

Národnú kultúrnu pamiatku Archeoskanzen Havránok nad Liptovskou Marou sa Liptovské múzeum usiluje v rámci možností zveľaďovať.

Tematické dni na Havránku pripomínajúce históriu lákajú domácich aj turistov.(Zdroj: LACO HÁMOR)

HAVRÁNOK. V skromných podmienkach pokračuje Liptovské múzeum so sídlom v Ružomberku v opravách narušených častí kamenného muriva vo svahu a postupne vymieňajú drevené časti náznakových stavieb, ilustrujúcich život obyvateľov.

Hlavná sezóna skanzenov, múzeí pod holým nebom, ako aj archeoskanzenov, ku ktorým patrí aj Havránok, sa blíži. Pozornosť návštevníkov z rôznych kútoch krajiny i zo zahraničia priťahujú tradičné Keltské dni. Je to programové podujatie, ktoré Liptovské múzeum organizuje s nadšencami keltskej kultúry zo skupiny Vae Victis.

Havránok rabovali amatérski archeológovia

„Tam vidno, čo všetko sme po Keltoch zdedili. Aj časť našej DNA, ako aj mnoho iných prozaickejších vecí. Napríklad názov našej najdlhšej rieky Váh je keltského pôvodu. Na Havránku spracovávali železnú rudu a podľa nálezov to zvládli na vysokej úrovni. Havránok patrí k zvyškom centrálnych hradísk zvaných oppidá, ktoré boli v oblasti Bratislavy, Plaveckého Podhradia, Nitrianskeho Hrádku a inde,“ spomenul riaditeľ Liptovského múzea so sídlom v Ružomberku Martin Krupa.

Prvé mince, takzvané biateky, razili aj v Liptove. Oblasť v okolí Liptovskej Sielnice sa stala známym náleziskom, ktoré vydávalo artefakty a tie zdobia vitríny významných európskych múzeí.

„Samozrejme, bez označenia ich pôvodu, čo je z hľadiska informácie v múzeu absurdná situácia. Ale taký je osud málo známych miest. Havránok doslova rabovali najmä amatérski archeológovia z okolitých dedín a artefakty zamieňali s krčmármi za pálenku. Tí ich potom dobre predali vo väčších mestách priekupníkom,“ vysvetlil M. Krupa.

Príroda umocňuje dojem z výsledkov vykopávok

Známy archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre venoval Havránku viac než pol profesijného života. Aj on má ťažké srdce na miestnych zberačov a hľadačov pokladov.

„Vtedy som bol začínajúcim archeológom. Neskôr som pochopil magiku miesta. Ono mi poskytlo toľko impulzov a inšpirácií, že som tam ostal. Prekrásna príroda umocňuje dojem z výsledkov vykopávok a privádza tam mnoho záujemcov o najstaršie dejiny Slovenska,“ povedal K. Pieta.

Archeologické prieskumy a vykopávky potvrdili, že v keltskej osade Kotínov prekvital život na rozhraní rokov 300 pred naším letopočtom až do roku 200 nášho letopočtu.

Sídlisko z mladšej doby železnej vydalo zvyšky pôvodnej hradby keltského hradiska, pozostatky obetnej šachty s druidskou svätyňou, oltárikom. Našli tam aj kosti siedmich rituálne obetovaných ľudí.

„Svätyňa s drevenými i pieskovcovými časťami vyžaduje po rokoch už rekonštrukciu. Jej časť je jedinou autentickou stavbou svojho druhu v strednej Európe,“ poznamenal M. Krupa.

„Okolo hradiska bolo asi šesť osád, dve z nich sú teraz utopené v priehradnom jazere, časť odkrytých domov postavili v radovom systéme,“ pripomenul K. Pieta, znalec kultúry doby železnej a rímskej aj doby sťahovania národov.

Do severných oblastí Slovenska priniesli Kelti okrem iného aj poznanie hrnčiarskeho kruhu. Mnohé na Havránku nájdené hlinené nádoby sú vo vitrínach v tamojšej malej expozícii keltskej archeologickej lokality, ktorá je magnetom aj preto, že je nad Liptovskou Marou.

„Keltské dní sú príťažlivé ukážkami dobových remesiel, navyše v historicky autentickom prostredí, priamo v archeologickom parku. Ak by bolo k dispozícii viac peňazí, mohol by archeologický výskum pokračovať. Návštevníci sú vďační za náznakové objekty, ktoré ilustrujú život spred takmer dvoch tisíc rokov,“ povedal M. Krupa.

Magické miesto vyvoláva hororové sny

Masív Havránku dýcha neopakovateľnou atmosférou, v ktorej je kus histórie. Návštevníci sa do keltského oppida dostanú cestičkami i chodníkmi, ktoré ich navedú priamo cez keltskú svätyňu, v ktorej druidi v dávnych časoch dokázali obetovať aj človeka.

Havránok však priťahuje romantikov s predstavivosťou. Poniektorí sa usilujú meditovať vo svätyni, obradne sa dotýkať stĺpov a preniknúť aspoň v myšlienkach do minulosti. Pochopiť génius loci, populi, regionis.

„V roku 2003 som nad obetiskom strávil noc s kamarátkou len v spacáku. A snívali sa nám veruže kadejaké hororové príhody.“ Podobné zážitky majú aj študenti archeológie, ktorí tam praxujú, alebo tam pracovali ako dobrovoľníci Stromu života.

Ojedinelé obetisko vykopali archeológovia zo Žiliny. Takých obetísk nie je veľa, len v Zemplíne, na Bodrogu, v Trenčianskych Tepliciach, v Prosnom, pri Považskej Bystrici, v Plaveckom Podhradí a v Liptove.

Ľudí zrejme obetovali podzemnému božstvu

K. Pieta obrady nespája s konkrétnym kultom. „Vieme o nich veľmi málo. Vieme o bohoch, čo asi mali v rezorte, ale obetisko v Liptove sa zdá polyteistické, lebo tam sú zastúpené nebeské aj podzemné božstvá. Je tam jama, niečo smerujúce do zeme. Oheň z hranice smeruje do neba. Ľudí tam zrejme obetovali podzemnému božstvu. Ale výrobky a plodiny išli nebeským božstvám.“

Havránok bol podľa historikov pevnosťou i kultovým miestom. „Model sa opakuje. Predstavme si Slovensko, v ňom rieky a pohoria, ktoré vytvárajú prirodzené geografické celky. Kelti žili v anarchistickej demokracii, bez otrokov. Ženy mali rovnaké postavenie s mužmi. Vo všetkom. I v boji, keď bojovali v prvých radoch s mečom v ruke. V dobách vrcholného osídlenia boli v regiónoch určité centrá rozmiestnené dosť pravidelne. Len nevieme, či bolo na Spiši, či v Liptove,“ hovoril K. Pieta.

Po Keltoch sa tam usídlili Slovania, po ktorých sú pozostatky stredovekého dreveného hrádku z 11. až 15. storočia, opevnenie z palisád. Aj laténska hradba a brána, ale i stredoveká obranná priekopa, most, dláždené nádvorie a suterén obytnej veže.

Keltský národ prinášal civilizáciu

Obyvateľov z osád zmeny klímy okolo roku tisíc nášho letopočtu vyhnali z údolia Váhu do vyššie položených polôh. Všade bolo dostatok pramennej pitnej vody. K. Pieta si myslí, že Havránok je akýmsi doplnkom okolitej prírody. Narúša zaužívanú predstavu, že história Liptova sa začala písať až národnými dejinami.

„Keltské kmene, národ, ktorý so sebou prinášal civilizačné znalosti, písmo, remeslá a peňažnú výmenu boli medzi prvými. Ale v súčasnosti sa mi vidí, že vzniká keltománia,“ dodal s úsmevom K. Pieta.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Všetko, čo rodiny milujú
  2. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  3. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  4. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  5. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  10. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  1. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  10. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 487
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 23 103
  3. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek 10 753
  4. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 9 506
  5. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 4 589
  6. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 4 279
  7. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 4 270
  8. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 3 662
  9. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 2 523
  10. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby 2 415

Hlavné správy z MY Liptov

Nová kniha je poctou liptovskému ovčiarstvu

Do knižnice liptovských kníh čoskoro pribudne ďalší klenot, kniha, ktorá vzdáva hold starému remeslu a tradícii. Vytvorili ju hrdí chlapi, liptovskí bačovia a valasi.

Nová kuchyňa poslúži dospelým aj deťom

Rekonštrukcia kuchyne v kultúrnom dome netrvala dlho a nebola drahá. Obyvateľom Valaskej Dubovej ju iné dediny môžu závidieť.

Zázračné lipy pri ludrovskom kostolíku chcú chrániť aj zákonom

Starý ludrovský kostolík Všetkých svätých má čarovnú atmosféru. Dotvárajú ju aj staručké lipy, ktoré rastú v jeho blízkosti.

Na horskom priechode Huty postáva medveď, stopár

Medvede na Liptove 
dávajú o sebe vedieť. V priebehu jedného dňa hlásili Liptáci minulý týždeň medveďa hneď z troch miest. Podľa odborníkov ale v tomto období nejde o nič nezvyčajné.

Malí Liptáci, vitajte na svete

Vítame medzi nami malých Liptákov. Želáme im aj rodičom veľa zdravia a lásky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muža v Nitre zabil blesk. Zasiahol ho na námestí oproti kostolu

Ľudia v neďalekej firme počuli silný úder hromu. Potom vonku videli ležať nehybné telo.

Mal znásilniť 16-ročné dievča. Prievidzský basketbalista je podľa okresného súdu vinný

Americký basketbalista Chris Perry neodohral ani jeden zápas, no už si vyskúšal ako chutia slovenské väznice.

El Maestro slovo dodržal. Vyzbieranú sumu na pokutu daroval sanatóriu

Nestor El Maestro odovzdal vyzbieraných 2 000 eur dennému detskému sanatóriu pri fakultnej nemocnici v Trnave.

Vybrali SME



Už ste čítali?