Utorok, 18. február, 2020 | Meniny má Jaromír

Zvaliť najvyšší komín v meste by bolo drahé

Najväčšia kotolňa v Liptovskom Mikuláši bola v areáli bývalej textilnej fabriky Maytex. Kotolňa s najvyšším komínom v meste postupne s útlmom výroby prestala plniť svoju funkciu a v súčasnosti ju búrajú. Komín však ostane.

Z kotolne a výrobných priestorov textilky sú ruiny Najvyšší komín v meste (na fotografii vľavo) ostane.Z kotolne a výrobných priestorov textilky sú ruiny Najvyšší komín v meste (na fotografii vľavo) ostane.(Zdroj: MILAN JANÁK)


LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Niekedy boli pre panorámu mesta, okrem veží kostolov a gymnázia, typické aj komíny priemyselných fabrík. Väčšinu z nich postupne pohltila nová výstavba. Jedným z posledných je komín kotolne bývalej textilky.

Od bývalých zamestnancov sme sa dozvedeli, že prvú kotolňu postavili po druhej svetovej vojne. Najprv vyrábala teplo, horúcu paru z uhlia, najmä pre novú textilku a malé sídlisko, takzvanú robotnícku kolóniu.

Fabrika päťkrát zmenila názov

Neskôr ju prerobili na mazut. Súviselo to s výstavbou sídliska Nábrežie, ktoré potrebovali vykurovať. Po rekonštrukcii zásobovala teplom aj želatináreň a prevádzky kožiarskych závodov.

Milan z Liptovského Mikuláša pracoval na textilke viac ako tridsaťpäť rokov. Počas jeho pôsobenia fabrika päťkrát zmenila názov.

„Textilku postavili ako Závody 1. mája, potom sa volala Maytex, Maytex v konkurze, Ozeta neo Trenčín, Velvetex a Ozeta neo Topoľčany,“ spomenul.

Spresnil, že v roku 1975 pôvodnú uhoľnú kotolňu prestavali na výkonnejšiu, mazutovú. „Asi o desať rokov ju plynofikovali a pristavili ešte dva kotly. „V podstate išlo o poslednú modernizáciu. Niečo sa robilo aj v deväťdesiatych rokoch, ale potom už textilka postupne upadala,“ zaspomínal bývalý zamestnanec, ktorý v závode zostal až do jeho úplneho konca.

Dodal, že v čase najväčšej slávy tam pracovalo viac ako dvetisíc ľudí.

V celej kotolni chlapi cítili síru

Rekonštrukcie technológií si pamätá aj Mikulášan Jaroslav. Pracoval ako údržbár a povedal, že práce boli veľmi nákladné. Pomáhal pri nich viac ako desať rokov. Prerábal najmä technologické zariadenia z mazutu na plyn.

„Bola to špinavá robota, po celej kotolni bola síra. Bolo to hádam horšie ako po spaľovaní uhlia. V priestoroch sa šíril nepríjemný štipľavý zápach,“ zaspomínal.

Spresnil, že mazut vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy. „Bola to mazľavá a lepkavá hmota. Vozili ju vo vagónoch po železničnej vlečke do veľkých zásobníkov neďaleko kotolne. Vlečku nedávno z hlavnej cesty odstránili,“ opísal Jaro.

Veľa tepla sa prepravou tratilo

Mazut v tuhom stave museli ešte predtým, než sa s ním kúrilo, zohriať. „Keďže mal vysoký obsah síry, splodiny z neho boli veľkou záťažou pre životné prostredie, preto sme potom prechádzali na plyn. Bol účinnejší a neporovnateľne čistejší,“ spresnil údržbár.

Jaro pokračoval, že teplo do bytov prepravovali potrubím pod zemou. Prepravné vzdialenosti z kotolne na sídlisko boli veľké.

„Na neúmerné tepelné straty doplácali hlavne nájomníci. Hľadali sa preto iné, efektívnejšie riešenia,“ spresnil údržbár, ktorý opravoval aj tepelné rozvody po meste.

Obyvatelia sídliska si ešte aj teraz spomínajú, že tráva rastúca ponad potrubia, bola zelená aj počas najväčších mrazov. Pôvodné výmenníkové stanice, ktoré slúžili na vykurovanie a ohrev vody, potom postupne prebudovali na lokálne plynové kotolne.

„Nastal aj útlm výroby vo fabrike a kotolňa v textilke prestala plniť svoj účel a chátrala. Pod zemou ostala aj väčšina rozvodov, ale bez ďalšieho využitia,“ poznamenal.

Komín postavila švédska firma

Priemyselný komín kotolne meria viac ako sto metrov a je najvyšší v meste. Postavili ho v sedemdesiatych rokoch, keď prerábali kotolňu na mazutové palivo a budovali aj rozvody po meste.

Jaro, hoci vtedy ešte vo fabrike nepracoval a chodil do školy, si na výstavbu pamätá. Niečo sa dozvedel aj neskôr.

„Komín budovala najmodernejšou technológiou švédska firma, ktorá hradila pôvodný tehlový. Je z liateho betónu a myslím si, že aj keď slúžil niekoľko desaťročí, vydrží ešte dlho. Ktovie, či ho tiež teraz zvalia, myslím, že by to bola poriadna fuška,“ doplnil.

Poznamenal, že aj výrobná hala textilky, v ktorej dnes našli sídlo rôzne menšie firmy, má zaujímavú konštrukciu.

„Vďaka takzvanej Shedovej streche vznikol v hale obrovský a dobre presvetlený priestor. Bol dôležitá práve preto, aby sa dovnútra vmestili rozmerné tkáčske stroje,“ dodal Jaro.

Odstrel by bol veľmi nákladný

Zvyšky chátrajúcej kotolne likviduje mikulášska stavebná firma. Priestor bude po asanácii slúžiť pre priemyselné účely. S likvidáciou najvyššieho komína v meste zatiaľ nepočítajú, búranie či odstrel by bol vraj veľmi nákladný. Nefunkčný komín bude ďalej slúžiť mobilnému operátorovi na zlepšenie pokrytia signálom v okolí.

Rodáčka z Liptovského Mikuláša Soňa, ktorá žije vo Francúzsku, si myslí, že na priemyselnú históriu na Slovensku stále zabúdame.

„Vo svete zo starých fabrík budujú obchodné, spoločenské či obytné priestory. Možno je to o dobrej vôli a šikovnom architektovi. Keď to všetko zvalíme, potom budeme nanovo všetko stavať tak, aby sa to podobalo tomu starému. Alebo si na to už vôbec nespomenieme,“ povedala.

V meste sú hodnotnejšie stavby

Keďže komín podľa Mariána z Podbrezín už neplní svoju funkciu, pre zlepšenie televízneho alebo internetového signálu je asi zbytočný.

„V okolí je podobných zariadení na rôznych budovách dosť. V meste stoja určite staršie a hodnotnejšie komíny, ktoré chátrajú a mohli by sa zachovať,“ dodal.

Jozef povedal, že na spaľovanie mazutu asi nie je vhodné spomínať.

„Skôr mohla ostať časť fabriky s vybavením. Bola by to zaujímavá spomienka na nedávnu priemyselnú históriu v meste,“ vyjadril nápad Mikulášan.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj vy strácate gastráče? S kartou CALLIO BONSY je tomu koniec
  2. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  3. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  4. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  5. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  6. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  7. Darujte od srdca pre rozum
  8. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  9. Oplatí sa investovať do lepších svetiel?
  10. Získajte výnos až 15 % ročne
  1. Hollého 6 – reprezentatívne kancelárie v centre Žiliny
  2. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  3. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  4. Vaše auto vám už neukradne nikto
  5. Móda roku 2020: Ktoré kúsky ostávajú in?
  6. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  7. Liptov in wintertime
  8. Gambrinus skončil s výrobou piva v plastových fľašiach
  9. Ako môže prežiť umenie v Žiline?
  10. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  1. Viete aký dôchodok budete mať? Radšej si ho vypočítajte 18 512
  2. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 14 073
  3. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 8 814
  4. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 8 604
  5. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 8 009
  6. SME proti extrémizmu na školách 6 450
  7. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 6 280
  8. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 6 194
  9. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 6 096
  10. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte 6 037

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Cestám by pomohli vetrolamy, na Liptove chýbajú

Starostovia navrhujú použiť vetrolamy ako účinné a lacné riešenie. Župa žiadne takéto zariadenie zatiaľ nemá.

Klasická situácia na ceste medzi Liptovským Mikulášom a Liptovskou Sielnicou.

Európske peniaze rýchlejšie riešia to, čo je u nás dôležité

Hovoríme s Matejom Ovčiarkom z Ministerstva životného prostredia SR aj o tom, ako sa v rezorte darí čerpať eurofondy.

Martinský Turvod realizoval viacero stavieb, ktoré viedli k zlepšeniu dodávky kvalitnej vody pre ľudí. V roku 2017 napríklad dokončil aj za európske peniaze (takmer 4,4 milióna eur) odkanalizovanie obcí Turčiansky Peter a Košťany nad Turcom.

Súťaž na autobusového dopravcu zrušili, jediná ponuka bola privysoká

Mesto Ružomberok zrušilo verejnú súťaž na poskytovanie služieb mestskej autobusovej dopravy (MAD) na najbližších 10 rokov.

Nové autobusy.

Kvalitu ružomberského ovzdušia monitoruje nová webstránka

Kvalitu ružomberského ovzdušia monitoruje nová internetová stránka.

Veľkou nevýhodou mesta je v podobných situáciach jeho poloha v kotline, ktorá bráni lepšej cirkulácii vzduchu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Priestor hodný 21. storočia. Tržnica v centre Nitry sa zmení

Na historickej budove menia okná. Nová presklená budova má podľa radnice slúžiť najmä pre potreby kultúry, uvažuje sa s výťahom.

Medzi Podbielom a Krivou je cesta uzavretá

Pre dopravnú nehodu je hlavná cesta Oravou neprejazdná.

Epileptik dostal záchvat za volantom, nejde vraj o jeho prvú nehodu

Na miesto nehody priletel aj vrtuľník, odletel nakoniec prázdny, lebo stav zraneného si letecký transport nevyžadoval. Zostal v opatere pozemných záchranárov.

Už ste čítali?