LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Niekedy boli pre panorámu mesta, okrem veží kostolov a gymnázia, typické aj komíny priemyselných fabrík. Väčšinu z nich postupne pohltila nová výstavba. Jedným z posledných je komín kotolne bývalej textilky.
Od bývalých zamestnancov sme sa dozvedeli, že prvú kotolňu postavili po druhej svetovej vojne. Najprv vyrábala teplo, horúcu paru z uhlia, najmä pre novú textilku a malé sídlisko, takzvanú robotnícku kolóniu.
Fabrika päťkrát zmenila názov
Neskôr ju prerobili na mazut. Súviselo to s výstavbou sídliska Nábrežie, ktoré potrebovali vykurovať. Po rekonštrukcii zásobovala teplom aj želatináreň a prevádzky kožiarskych závodov.
Milan z Liptovského Mikuláša pracoval na textilke viac ako tridsaťpäť rokov. Počas jeho pôsobenia fabrika päťkrát zmenila názov.
„Textilku postavili ako Závody 1. mája, potom sa volala Maytex, Maytex v konkurze, Ozeta neo Trenčín, Velvetex a Ozeta neo Topoľčany,“ spomenul.
Spresnil, že v roku 1975 pôvodnú uhoľnú kotolňu prestavali na výkonnejšiu, mazutovú. „Asi o desať rokov ju plynofikovali a pristavili ešte dva kotly. „V podstate išlo o poslednú modernizáciu. Niečo sa robilo aj v deväťdesiatych rokoch, ale potom už textilka postupne upadala,“ zaspomínal bývalý zamestnanec, ktorý v závode zostal až do jeho úplneho konca.
Dodal, že v čase najväčšej slávy tam pracovalo viac ako dvetisíc ľudí.
V celej kotolni chlapi cítili síru
Rekonštrukcie technológií si pamätá aj Mikulášan Jaroslav. Pracoval ako údržbár a povedal, že práce boli veľmi nákladné. Pomáhal pri nich viac ako desať rokov. Prerábal najmä technologické zariadenia z mazutu na plyn.
„Bola to špinavá robota, po celej kotolni bola síra. Bolo to hádam horšie ako po spaľovaní uhlia. V priestoroch sa šíril nepríjemný štipľavý zápach,“ zaspomínal.
Spresnil, že mazut vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy. „Bola to mazľavá a lepkavá hmota. Vozili ju vo vagónoch po železničnej vlečke do veľkých zásobníkov neďaleko kotolne. Vlečku nedávno z hlavnej cesty odstránili,“ opísal Jaro.
Veľa tepla sa prepravou tratilo
Mazut v tuhom stave museli ešte predtým, než sa s ním kúrilo, zohriať. „Keďže mal vysoký obsah síry, splodiny z neho boli veľkou záťažou pre životné prostredie, preto sme potom prechádzali na plyn. Bol účinnejší a neporovnateľne čistejší,“ spresnil údržbár.
Jaro pokračoval, že teplo do bytov prepravovali potrubím pod zemou. Prepravné vzdialenosti z kotolne na sídlisko boli veľké.
„Na neúmerné tepelné straty doplácali hlavne nájomníci. Hľadali sa preto iné, efektívnejšie riešenia,“ spresnil údržbár, ktorý opravoval aj tepelné rozvody po meste.
Obyvatelia sídliska si ešte aj teraz spomínajú, že tráva rastúca ponad potrubia, bola zelená aj počas najväčších mrazov. Pôvodné výmenníkové stanice, ktoré slúžili na vykurovanie a ohrev vody, potom postupne prebudovali na lokálne plynové kotolne.
„Nastal aj útlm výroby vo fabrike a kotolňa v textilke prestala plniť svoj účel a chátrala. Pod zemou ostala aj väčšina rozvodov, ale bez ďalšieho využitia,“ poznamenal.
Komín postavila švédska firma
Priemyselný komín kotolne meria viac ako sto metrov a je najvyšší v meste. Postavili ho v sedemdesiatych rokoch, keď prerábali kotolňu na mazutové palivo a budovali aj rozvody po meste.
Jaro, hoci vtedy ešte vo fabrike nepracoval a chodil do školy, si na výstavbu pamätá. Niečo sa dozvedel aj neskôr.
„Komín budovala najmodernejšou technológiou švédska firma, ktorá hradila pôvodný tehlový. Je z liateho betónu a myslím si, že aj keď slúžil niekoľko desaťročí, vydrží ešte dlho. Ktovie, či ho tiež teraz zvalia, myslím, že by to bola poriadna fuška,“ doplnil.
Poznamenal, že aj výrobná hala textilky, v ktorej dnes našli sídlo rôzne menšie firmy, má zaujímavú konštrukciu.
„Vďaka takzvanej Shedovej streche vznikol v hale obrovský a dobre presvetlený priestor. Bol dôležitá práve preto, aby sa dovnútra vmestili rozmerné tkáčske stroje,“ dodal Jaro.
Odstrel by bol veľmi nákladný
Zvyšky chátrajúcej kotolne likviduje mikulášska stavebná firma. Priestor bude po asanácii slúžiť pre priemyselné účely. S likvidáciou najvyššieho komína v meste zatiaľ nepočítajú, búranie či odstrel by bol vraj veľmi nákladný. Nefunkčný komín bude ďalej slúžiť mobilnému operátorovi na zlepšenie pokrytia signálom v okolí.
Rodáčka z Liptovského Mikuláša Soňa, ktorá žije vo Francúzsku, si myslí, že na priemyselnú históriu na Slovensku stále zabúdame.
„Vo svete zo starých fabrík budujú obchodné, spoločenské či obytné priestory. Možno je to o dobrej vôli a šikovnom architektovi. Keď to všetko zvalíme, potom budeme nanovo všetko stavať tak, aby sa to podobalo tomu starému. Alebo si na to už vôbec nespomenieme,“ povedala.
V meste sú hodnotnejšie stavby
Keďže komín podľa Mariána z Podbrezín už neplní svoju funkciu, pre zlepšenie televízneho alebo internetového signálu je asi zbytočný.
„V okolí je podobných zariadení na rôznych budovách dosť. V meste stoja určite staršie a hodnotnejšie komíny, ktoré chátrajú a mohli by sa zachovať,“ dodal.
Jozef povedal, že na spaľovanie mazutu asi nie je vhodné spomínať.
„Skôr mohla ostať časť fabriky s vybavením. Bola by to zaujímavá spomienka na nedávnu priemyselnú históriu v meste,“ vyjadril nápad Mikulášan.
