Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Český maliar uvidel Važec a ostal tam

Važec od nepamäti patrí k obciam, ktoré vzrušovali a dodnes inšpirujú mnohých majstrov i učňov umenia.

VAŽEC. V roku 1913 prišiel do Važca maliar Jaroslav Augusta, Čech, rodák od Jihlavy. Inicioval stretnutia, ktorých sa neskôr zúčastňovali ďalší slovenskí a českí výtvarní umelci: Gustáv Mallý, Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Janko Alexy, František Havránek, bratia Úprkovci a ďalší.

V roku 1928 dokonca vznikol na Slovensku aj prvý spolok maliarov s názvom Tovarišstvo výtvarných umelcov Tatran so sídlom vo Važci, ktorý dal nebývalý impulz k spoločnej práci vo výtvarných aktivitách.

Z plejády maliarov Važca sa však najvýraznejšie prejavil iný český maliar - Jan Hála.

Láska na prvý pohľad

Zberateľ umenia Marián Hodoš o Janovi Hálovi povedal: „Bol to Čech, ale slovenský maliar.“ Narodil sa v juhočeskej dedinke Frymburk - Blatná pri Písku 19. januára 1890. Jeho otec, po celodennej ťažkej práci pekára, kreslieval svojim deťom rôzne postavičky a figúrky. To boli prvé náznaky výtvarnej výchovy, ktoré sa malému chlapcovi dostali.

Neskôr, po maturite na gymnáziu v Českých Budejoviciach, rozvíjal mladý Hála svoj talent na pražskej Akadémii výtvarných umení štúdiom u profesorov V. Bukovca a M. Pirnera.

Umeleckú dráhu nastúpil v rokoch po prvej svetovej vojne, v období prudkých výtvarných výbojov, keď sa o priazeň hlásili nezobrazivé abstraktné tendencie a v umeleckom svete zavládol tvorivý experiment. Jan Hála zostal verný realistickému prejavu. V raných začiatočníckych, sociálne ladených kresbách, si všímal aj život mosteckých baníkov.

Jedného dňa ho priateľ maliar Karel Hildprandt v Blatnej oslovil, či by s ním nešiel na východné Slovensko, do Zlatej Bane pri Prešove. Ich cesta viedla popri Vysokých Tatrách.

V krásnu letnú nedeľu 6. júla 1923 zastal Jan Hála s priateľom uprostred dedinky, kde vyzváňali zvony, končila sa bohoslužba, ľudia vychádzali z kostola, ženy, dievčatá, mládenci, starí, mladí, všetci pekne vyobliekaní. Kroje hýrili farbami, až oči boleli. Tridsaťtriročného maliara táto nádhera očarila a v tej chvíli pocítil, že do jeho života zasahuje ruka osudu. Bola to láska na prvý pohľad.

Važec ako druhý domov

Do Važca sa Hála nesmierne zamiloval. A tak sa stalo, že po trojtýždňovom pobyte v Zlatej Bani, plnom nepokoja, sa maliar s priateľom rozlúčil a pobral sa vlakom do Važca. Bolo to v piatok l. augusta 1923. „Srdce vo mne burácalo, keď som vchádzal do dediny, ktorá ma hlboko zaujala a nadchla. Zmocňovali sa ma strach aj radosť. Ale keď som zbadal strieborné strechy važeckých dreveníc, akoby na mňa dýchalo teplo domova,“ napísal v liste do južných Čiech po príchode do rázovitej podtatranskej viesky.

Ocitol sa v dedine svojich snov. Ale bez peňazí, sám v cudzom prostredí. Celým jeho bohatstvom boli len nadšenie a nádej. Važťania nemali k nemu zo začiatku dôveru, ale keď ho spoznali, prijali ho láskavo medzi seba. Tiež vidiac jeho biedu, prinášali mu mlieko, kus slaniny, na tanieri bryndzu, kus syra, švábky. Važecký richtár Krivoš mu dal doviezť celý voz dreva.

Jan Hála našiel vo Važci svoj druhý domov, o návrate do Blatnej už nebolo ani reči. Rozhodol sa zostať aj za cenu strádania, sebazaprenia, clivoty, čo na neho veľa ráz doliehali. Do Važca priviedol ako manželku svoju krajanku, slečnu Rinu. Táto láska sa skončila sobášom. Druhá láska, keď drevený Važec vyhorel do tla, prekonala i smrť. Už v inom Važci mu vydržala až do jeho vlastného skonu, 17. mája 1959.

Maliar aj spisovateľ

Prínos Jana Hálu pre slovenské umenie je významný. Okrem olejomalieb a monumentálno-dekoratívnej tvorby (napríklad výzdoba pre Slovenské národné múzeum v Martine, dekoratívny vlys Tanec pre poľnohospodársky pavilón na Svetovej výstave 1939 v New Yorku) sa celý život venoval knižnej ilustrácii.

Jeho čarovné kresby sa objavujú v knihách s historickou tematikou, rozprávkach a povestiach, detských časopisoch, čítankách, kalendároch, šlabikároch, leporelách aj navianočných pohľadniciach.

Zapájal sa do verejného života aj publikačnou činnosťou, písal články pre Lidové noviny, väčšinou o Važci. Knižne vyšli ako Podtatranská dedina v roku 1928, Pod Tatrami v roku 1944 a Maľby o sedem rokov neskôr. Písal pre deti a tiež národopisné štúdie v knižných vydaniach.


  1. V lavíne zahynul poľský skialpinista 2 503
  2. Ako dobre poznáte Liptov? 366
  3. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 318
  4. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 177
  5. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 177
  6. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 166
  7. V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach 163
  8. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 128
  9. Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom 119
  10. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 93

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom

Otcova stodola bude miestom stretávania sa mužov, aby si pomáhali v osobnostnom a duchovnom raste.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?