VAŽEC. V roku 1913 prišiel do Važca maliar Jaroslav Augusta, Čech, rodák od Jihlavy. Inicioval stretnutia, ktorých sa neskôr zúčastňovali ďalší slovenskí a českí výtvarní umelci: Gustáv Mallý, Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Janko Alexy, František Havránek, bratia Úprkovci a ďalší.
V roku 1928 dokonca vznikol na Slovensku aj prvý spolok maliarov s názvom Tovarišstvo výtvarných umelcov Tatran so sídlom vo Važci, ktorý dal nebývalý impulz k spoločnej práci vo výtvarných aktivitách.
Z plejády maliarov Važca sa však najvýraznejšie prejavil iný český maliar - Jan Hála.
Láska na prvý pohľad
Zberateľ umenia Marián Hodoš o Janovi Hálovi povedal: „Bol to Čech, ale slovenský maliar.“ Narodil sa v juhočeskej dedinke Frymburk - Blatná pri Písku 19. januára 1890. Jeho otec, po celodennej ťažkej práci pekára, kreslieval svojim deťom rôzne postavičky a figúrky. To boli prvé náznaky výtvarnej výchovy, ktoré sa malému chlapcovi dostali.
Neskôr, po maturite na gymnáziu v Českých Budejoviciach, rozvíjal mladý Hála svoj talent na pražskej Akadémii výtvarných umení štúdiom u profesorov V. Bukovca a M. Pirnera.
Umeleckú dráhu nastúpil v rokoch po prvej svetovej vojne, v období prudkých výtvarných výbojov, keď sa o priazeň hlásili nezobrazivé abstraktné tendencie a v umeleckom svete zavládol tvorivý experiment. Jan Hála zostal verný realistickému prejavu. V raných začiatočníckych, sociálne ladených kresbách, si všímal aj život mosteckých baníkov.
Jedného dňa ho priateľ maliar Karel Hildprandt v Blatnej oslovil, či by s ním nešiel na východné Slovensko, do Zlatej Bane pri Prešove. Ich cesta viedla popri Vysokých Tatrách.
V krásnu letnú nedeľu 6. júla 1923 zastal Jan Hála s priateľom uprostred dedinky, kde vyzváňali zvony, končila sa bohoslužba, ľudia vychádzali z kostola, ženy, dievčatá, mládenci, starí, mladí, všetci pekne vyobliekaní. Kroje hýrili farbami, až oči boleli. Tridsaťtriročného maliara táto nádhera očarila a v tej chvíli pocítil, že do jeho života zasahuje ruka osudu. Bola to láska na prvý pohľad.
Važec ako druhý domov
Do Važca sa Hála nesmierne zamiloval. A tak sa stalo, že po trojtýždňovom pobyte v Zlatej Bani, plnom nepokoja, sa maliar s priateľom rozlúčil a pobral sa vlakom do Važca. Bolo to v piatok l. augusta 1923. „Srdce vo mne burácalo, keď som vchádzal do dediny, ktorá ma hlboko zaujala a nadchla. Zmocňovali sa ma strach aj radosť. Ale keď som zbadal strieborné strechy važeckých dreveníc, akoby na mňa dýchalo teplo domova,“ napísal v liste do južných Čiech po príchode do rázovitej podtatranskej viesky.
Ocitol sa v dedine svojich snov. Ale bez peňazí, sám v cudzom prostredí. Celým jeho bohatstvom boli len nadšenie a nádej. Važťania nemali k nemu zo začiatku dôveru, ale keď ho spoznali, prijali ho láskavo medzi seba. Tiež vidiac jeho biedu, prinášali mu mlieko, kus slaniny, na tanieri bryndzu, kus syra, švábky. Važecký richtár Krivoš mu dal doviezť celý voz dreva.
Jan Hála našiel vo Važci svoj druhý domov, o návrate do Blatnej už nebolo ani reči. Rozhodol sa zostať aj za cenu strádania, sebazaprenia, clivoty, čo na neho veľa ráz doliehali. Do Važca priviedol ako manželku svoju krajanku, slečnu Rinu. Táto láska sa skončila sobášom. Druhá láska, keď drevený Važec vyhorel do tla, prekonala i smrť. Už v inom Važci mu vydržala až do jeho vlastného skonu, 17. mája 1959.
Maliar aj spisovateľ
Prínos Jana Hálu pre slovenské umenie je významný. Okrem olejomalieb a monumentálno-dekoratívnej tvorby (napríklad výzdoba pre Slovenské národné múzeum v Martine, dekoratívny vlys Tanec pre poľnohospodársky pavilón na Svetovej výstave 1939 v New Yorku) sa celý život venoval knižnej ilustrácii.
Jeho čarovné kresby sa objavujú v knihách s historickou tematikou, rozprávkach a povestiach, detských časopisoch, čítankách, kalendároch, šlabikároch, leporelách aj navianočných pohľadniciach.
Zapájal sa do verejného života aj publikačnou činnosťou, písal články pre Lidové noviny, väčšinou o Važci. Knižne vyšli ako Podtatranská dedina v roku 1928, Pod Tatrami v roku 1944 a Maľby o sedem rokov neskôr. Písal pre deti a tiež národopisné štúdie v knižných vydaniach.
Autor: Pavol Maria Kubiš
