RUŽOMBEROK. Stodeväťdesiatcentimetrový chalan, ktorý vlani v lete bol aj na próbe Celticu Glasgow, bol doslova hodený do vody. Bez akéhokoľvek rozcvičenia, vstal z lavičky, nasadil si rukavice a bežal do brány. V nej si až do záverečného hvizdu rozhodcu Hracha udržal čisté konto.
Libor, živili ste nádej, že ešte v tejto sezóne si zachytáte v Corgoň lige?
- Aj keď s prvým mužstvom trénujem zhruba dva roky, už som neveril, veď išlo o predposledné kolo. Veľmi sa však teším, že mám prvý štart za sebou a vcelku vydarený.
Čo vám preblesklo hlavou, keď rozhodca vylúčil Pavla Kováča?
- Bol to nečakaný okamih. V tej chvíli mi bolo jasné, že idem do brány, že je tu môj premiérový corgoňligový zápas.
Aké rady vám stihol dať tréner Chovanec?
- Nič konkrétne. Spolu s asistentom Jánom Hasprom ma posmelili, aby som sa držal a pobil o šancu. Potom cez prestávku si ma asi na desať minút zobral Ladislav Maier. Vravel mi, aby som ukázal, čo viem a zápas bral ako generálku na ďalšie kolo doma s Dunajskou Stredou.
Cítili ste v danej chvíli, že sa vám trasú aj kolená?
- Samozrejme, nejaká nervozita tam bola.Bez prípravy bolo treba nastúpiť a hneď čeliť priamemu kopu súpera z nebezpečnej vzdialenosti.
Keď som ten vyriešil, všetko zo mňa spadlo. Už to bolo až do konca super.
Ktorú situáciu pred vašou bránou by ste označili za najošemetnejšiu?
- Práve už spomínanú štandardku spoza šestnástky. Zrazu som cítil istotu. Prvý zákrok pre brankára je veľmi dôležitý.
Ako to vyzeralo po zápase v šatni? Niekto vám aj dačo osobné povedal?
- Asi málokto čakal, že v Košiciach vyhráme. Nehovoriac už o našom oslabení.
Tešili sme sa, zakričali si, ja o to viac, že takisto som mal podiel na víťazstve. Z hráčov mi Dominik Kružliak niečo sľúbil, ale to neprezradím.
S kým ste sa po zápase podelili so svojimi pocitmi?
- Najprv som volal rodičom, hovoril som s otcom a s mamou. Potom prišli na rad ďalší členovia rodiny a na to kamaráti.
Vráťme sa ešte na začiatok ružomberskej cesty. Kedy a odkiaľ Libor Koníček prišiel pod Čebrať?
- Ako dvanásťročný z Myjavy. Potom som ale chvíľu bol aj v Slovácku, neskôr zase na trojtýždňovej skúške v Trnave.
