HORNÝ LIPTOV. Prezývky majú autá, domy, stromy, dokonca aj končiare Vysokých Tatier. Nedávno Američania zverejnili prezývky európskych štátov podľa toho, čím sú dominantné, charakteristické.
Zaujímavé sú aj prezývky obcí, lebo neraz odkazujú na vtipnú udalosť z viac či menej vzdialenej minulosti, na ktorú by sme si dnes inak už nespomenuli. Pripomeňme si preto zabudnuté aj posmešné prídomky obcí horného Liptova.
Vysrankovia
Nebýva zvykom, aby sa prezývali obyvatelia tej istej obce len pre to, že bývajú v inej lokalite. V Dovalove je to však tak. Hlavne mladí z Hriadkov, Protivne, Kúta a Pastierne zosmiešňujú tých, ktorí bývajú v časti Vyslanka tým, že písmeno „l“ nahradili písmenom „r“.
V hornom Liptove z popola koláče piekli, na tekvici všetky ženy z obce sedeli a konca sveta sa stále ľakali.
Koláčnici
Vo Vavrišove mnohí biedu treli, no naoko dobre vyzerať chceli. A tak trochu sa aj predvádzali. Niekedy dávno vraj, aby im druhí závideli, koláče z popola napiekli. Ani ústnym podaním sa nezachovalo, či takéto koláče aj niekto ochutnal, ale Vavrišovčania do dnešných dní Koláčnikmi ostali.
Vraniari
Mnoho dedinských prezývok vzniklo na základe stravovacích návykov. Podobne dopadol aj Svätý Peter, kde mali v obľube pľúcka na smotane. Svätopeterčania sa na prezývku Pľúckari až tak nehnevajú. Je však jedna prezývka, po vyslovení ktorej sa vedia poriadne nasrdiť. Vraj niekedy mladé vrany z hniezd vyberali a chutnú polievku z nich varili.
Vajciari
O Východnej koluje neslávna príhoda. Niekde na konci jedného záhumienku, o ktorý sa nikto nestaral, vyrástla obrovská tekvica. Ľudia to však nerozoznali a richtára zavolali, aby záhadu pomohol vylúštiť. Ten vyhlásil, že to je vajce záhadného tvora. Dal vybubnovať príkaz, že na vajci musia striedavo sedieť všetky ženy z dediny, až kým sa z neho niečo nevyliahne.
Keď sa všetky ženy na vajci vystriedali, prišiel rad na richtárku. Tá však muža presvedčila, aby ho dole kopcom zgúľali, lebo už veľmi zapácha.
Richtár smradľavú ozrutu zhodil z briežka. Vajce – tekvica sa po náraze do stromu na malé kusy rozmlátilo a vtedy spoza stromu vybehol zajac. Spokojný richtár bakuľou vo vzduchu zamával a vykríkol – dobre som vravel, že sa z toho vajca niečo vykľuje.
Ľaukári
Takto niekedy volali deti, ktoré sa neustále ľakali. No takúto prezývku majú aj ľudia v Porúbke, lebo tam sa vraj celé rodiny ľakali.
Dokonca, aj keď sa Mesiac stratil z oblohy, bol dôvod na celoobecné ľakanie – vraj koniec sveta prichádza a hviezdy z neba začnú padať.
Psiari, Havkáči
Kráľova Lehota je ďalšou obcou, v ktorej vraj psa namiesto barana zabili, z kože stiahli a na ražni opiekli. Podrobnosti chýbajú, ale vraj isto sa to stalo a dodnes stačí v miestnej krčme nahlas zahavkať a domáci sa bojovne postavia, že svoju rodnú hrudu si urážať nedajú.
Knôtari
Aj v Hybiach sa jedlo pod prezývku podpísalo. Na dedinskú slávnosť sa jedna gazdiná, vychýrená kuchárka, podujala v kotli kapustnicu uvariť. Omylom sa jej do neho knôty na výrobu sviečok dostali.
Zakaždým, keď kapustu chutnala, pod zubom tvrdý knôt skúšala a ten nie a nie zmäknúť. A tak tvrdila, že je nedovarená. Pod kotol prikladala, aby sa kapustnica rýchlo uvarila, lebo ľudia už boli hladní.
Tak dlho ju varila, až sa celá aj so zemiakmi rozvarila. Keď nevzhľadnú kašu čakajúcim dávala, utŕžila iba hanbu.
Kocúrkovo
Táto prezývka Malužinej nemá nič spoločné s divadelnou hrou Kocúrkovo od Jána Chalúpku, ktorá pranieruje malomeštianske maniere. Vraj v tejto dedine niekedy bolo najviac mačiek na počet obyvateľov v celom Liptove.
