LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Celoslovenská súťaž pedagógov Zlatý Amos má už osem rokov. Zastrešuje ju ministerstvo školstva, občianske združenie ADEVYK, ale aj ďalšie mimovládne organizácie.
Tohtoročné semifinále a finále sa uskutočnilo v Košiciach a ako jediná z Liptova sa do súťaže dostala učiteľka Janka Brezová zo Základnej školy v Okoličnom. Prišli s ňou aj jej malí tretiaci, ktorí boli zároveň najmladším žiackym kolektívom v súťaži.
Rozhodovali príbehy od žiakov
Do celoslovenskej súťaže Zlatý Amos nominujú pedagógov žiaci. O titul najobľúbenejší učiteľ či učiteľka v ankete súťažilo tento rok 77 prihlásených pedagógov.
Do semifinále žiackej ankety posunula odborná porota 20 najlepších, na základe príbehov alebo charakteristík, ktoré o učiteľoch napísali ich žiaci. Do finále sa prebojovalo len osem z nich. Ešte predtým, než deti z okoličianskej základnej školy svoju učiteľku do súťaže prihlásili, spoločne vytvorili viac ako štyridsaťstranový pamätníček.
Priložili krátke filmy, ktoré J. Brezinová robí svojim žiakom k slávnostnému ukončeniu školského roka a pridali aj množstvo ďalších fotografií z vyučovania. Všetko potom poslali organizátorom už v spolupráci s rodičmi.
Milá iniciatíva učiteľku potešila
„Takáto milá iniciatíva detí ma veľmi potešila, cením si ju o to viac, že nielen mňa, ale celý kolektív posunula až do finále a zviditeľnila prácu našej školy,“ povedala J. Brezová.
Pred začiatkom semifinále, ktoré sa konalo na Starej radnici v Košiciach, sa všetci dvadsiati semifinalisti spoločne stretli na trojdňovom sústredení, aby im organizátori dali základné pokyny. Súťažiaci si tiež museli vyžrebovať na tému Kukučínovej poviedky Rysavá jalovica rôzne žánre.
„My sme si vybrali rozprávku. Keďže moji malí žiaci poviedku Rysavá jalovica vôbec nepoznali a v príbehu sa veselo holduje alkoholu, nebolo to vôbec jednoduché. Museli sme sa s ňou popasovať,“ stručne opísala priebeh príprav.
Scénka bola časovo limitovaná, trvať mohla maximálne dve minúty, vystupovať v nej musela učiteľka spolu s piatimi žiakmi.
„Nikdy predtým sme nestáli pred kamerou, takže sme museli absolvovať naše prvé kamerové skúšky v živote,“ povedala s úsmevom nominovaná učiteľka.
Do Košíc cestovala celá trieda
Organizátori preplácali cestu a ubytovanie len desiatim žiakom. Päť detí účinkovalo v programe a päť malo sedieť v hľadisku.
„Keďže mám všetky deti v triede rovnako rada, rozhodli sme sa, že do Košíc pôjde celá trieda, teda 27 žiakov. Náklady im hradili ich rodičia, finančne prispelo rodičovské združenie našej školy a tiež mesto Liptovský Mikuláš, za čo sme veľmi vďační,“ dodala J. Brezová.
Porotu deti scénkou zaujali
Nakoniec to ale liptovské deti a učiteľka Brezová spoločnými silami zvládli a dostali sa až do finále. Potom v osemčlennom finále scénku opäť zopakovali. „Keďže sme sa posunuli ďalej, porotu sme asi zaujali,“ konštatovala.
Jednou zo súťažných disciplín bola aj videovizitka. Tú natočili deti v spolupráci s organizátormi.
„Ja som, samozrejme, nič nevedela, nebola som pri nakrúcaní. Krátky film trval tridsať sekúnd a bol plný úprimných detských vyjadrení. Dozvedela som sa o sebe, že si pekne umývam zuby, že mám čarovnú skrinku, v ktorej mám kladivo, skrutkovač a dokonca aj kečup. Tiež, že sa stále usmievam a som statočná,“ povedala so smiechom.
Učenie je pre ňu dobrodružstvom
Najobľúbenejšia liptovská učiteľka povedala, že má veľmi rada svoju prácu. Učenie ju teší a nemusí sa ráno premáhať, aby vstala z postele.
„V škole sa snažím v spolupráci so žiakmi vytvárať v našej triede jedno veľké nezabudnuteľné dobrodružstvo,“ dodala.
Svoju triedu pochválila a tiež spomenula, že má dobrosrdečných a skvelých žiakov, ale aj vďačných rodičov, čo ju napĺňa pozitívnou energiou. „V triede nám je spolu fajn. Vždy si vieme navzájom vylepšiť pochmúrnu náladu,“ podotkla.
Stanislav Žiška je učiteľ z Hýb a už jeho druhú dcéru v Okoličnom učí opäť J. Brezová. Košické finále súťaže komentoval slovami: „Napriek tomu, že víťazom bol niekto iný, po vyhlásení výsledkov deti spontánne vybehli na pódium a obkolesili svoju učiteľku.“
Všetko v škole závisí od človeka
S. Žiška dodal, že vtedy mnohí skonštatovali, že tu bolo najlepšie vidieť, kto mal byť Zlatým Amosom.
„Nie je to žiadna súťaž krásy, kde sú v hre autá a ťažké peniaze či bulvárny trhák. Je to len príbeh jednej obyčajnej neobyčajnej učiteľky základnej školy, ktorá učí srdcom a deti ju milujú,“ povedal S. Žiška.
Pokračoval, že ho veľmi teší, že učila jeho staršiu dcérku a teraz je triedna aj mladšej.
„Po dvadsiatich rokoch prežitých za katedrou, ked ma už pomaly opúšťa pedagogický entuziazmus a nadšenie, musím povedať, že som šťastný, že v mladej generácii sa nájdu učiteľky ako Janka Brezová, plné odhodlania, fantázie, tvorivosti a lásky k deťom,“ opísal svoje pocity.
Dodal, že keď vojde do tej triedy ozdobenej a pripravenej na vyučovanie, je mu dobre na duši.
„V našom školstve síce nemáme vždy hojnosť čo sa týka vybavenia a pomôcok, ale s nadšením sa dajú prekonať tieto boľačky školstva. Všetko ale závisí od človeka,“ uzavrel rodič a učiteľ.
