LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pôvodne budova múzea slúžila mníchom, jezuitov vystriedali františkáni. Neskôr sa stala sídlom súdov, v pivnici boli aj cely. Určitý čas fungovala aj ako štvorročné gymnázium.
Zmenou majiteľa a využitia sa budova rozrastala do dnešného stavu, pôvodne mala iba jedno podlažie. Hovorilo sa aj o podzemnom prepojení s kostolom, nedávny archeologický prieskum nič podobné s určitosťou nepotvrdil, aj keď sa našiel náznak podzemnej šachty a podzemné priestory.
Najprv chceli len opraviť podkrovie Múzeum funguje v historickej budove na Školskej ulici od roku 1930. Svojím zameraním je unikátne. Spája krásu prírody na zemskom povrchu s podzemnou, ktorú reprezentujú jaskyne. Múzejníkom začali byť priestory pritesné a uvažovali nad rozšírením.
„Pôvodne sme chceli len zrekonštruovať podkrovie a tým získať nové priestory, ktoré boli zanesené holubím trusom,“ povedala riaditeľka Dana Šubová.
Po niekoľkých odborných obhliadkach bolo jasné, že oprava bude rozsiahlejšia. „Podkrovie nebolo možné opraviť bez toho, aby sa kompletne zrekonštruovala celá budova, vrátane suterénu, ktorý bol celý vlhký a plesnivý. Ministerstvo životného prostredia nás v tom, našťastie, podporilo,“ konštatovala Šubová.
Rekonštrukciou podkrovia zväčšili výstavnú plochu o tretinu. FOTO: (LK) Rozhľadňa je nová dominanta mesta V máji 2011 múzeum zatvorili, exponáty presťahovali a návštevníkov vystriedali stavbári. Uplynulý týždeň múzejníci prebrali hotovú stavbu, vrátane technologickej prípravy na namontovanie expozícií.
Za tri roky došlo k úplnej rekonštrukcii pivnice, dvoch podlaží a podkrovia. Na streche múzea pribudla rozhľadňa, ktorá púta pozornosť široko-ďaleko.
„Polovicu práce máme za sebou,“ priblížila riaditeľka. „Čochvíľa začneme s inštaláciu výstavných predmetov. Na každom poschodí sa budú môcť návštevníci zoznámiť s jednotlivými zložkami prírody, pivničné priestory sme prispôsobili pre expozíciu jaskyniarstva,“ vysvetlila. „Bola to pre nás jedinečná výzva nájsť čo najdokonalejší súlad medzi historickou podstatou budovy a potrebou jej technickej modernizácie. Teší ma, že sme mohli využiť na slovenské pomery veľmi kvalitné materiály a technológie,“ povedal Stanislav Barényi, spoluautor architektonického projektu.
Múzeum je národnou kultúrnou pamiatkou. Architektom sa podarilo spojiť moderné s historickým. Pribudol nový vchod, výťah a rozhľadňa. Pomáhali si starými pohľadnicami Zaujímavosťou sú aj vonkajšie priestory, veď aké by to bolo múzeum ochrany prírody, keby ho neobklopovala zeleň. Zachovali jazierko, obnovili dokonca pôvodný kľukatý chodník. Vychádzali pritom zo starých pohľadníc z roku 1911.
Pred vstupom pribudlo aj nové detské ihrisko, drevené preliezačky sú zväčšené pavúky a chrobáky. Použili naň drevo zo starých brestov a bukov, ktoré kedysi rástli pred múzeom. Pracovali na nich študenti Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.
Do vstupného chodníka vytlačili stopy zvierat, odtlačky listov. Pri dverách púta pozornosť okrúhla jama, ktorú prikrýva sklo. Mal by to byť jeden zo vstupov do expozície jaskyniarstva pripomínajúci vstup, akým jaskyniari objavujú podzemné tajomstvá.
Rekonštrukcia vyšla na takmer 9,5 milióna eur. Pätnástimi percentami pomohlo ministerstvo životného prostredia, zvyšok financovali z eurofondov. Múzeum by chceli otvoriť na budúci rok tak, aby stihli letnú sezónu.
Preliezačky v podobe pavúčikov a chrobákov vytvorili na detskom ihrisku pri múzeu z dreva starých stromov, ktoré tam rástli. FOTO: AUTORKA
