PRIBYLINA. Kaštieľ preniesli do Múzea liptovskej dediny v Pribyline z obce Parížovce, ktorá musela ustúpiť Liptovskej Mare. Výstavba skanzenu úzko súvisí s vodným dielom, pretože väčšina objektov pochádza zo zatopených dedín.
Všetky domy v skanzene majú drevenú šindľovú strechu, no jej kvalita mala už v čase budovania múzea nevyhovujúcu kvalitu.
Pravdepodobne ich vyrábali z menej kvalitného dreva, čo sa prejavilo krátko po sprístupnení skanzenu na začiatku 90. rokov uplynulého storočia. Drevo len ťažko odoláva chladnému horskému prostrediu, návalom snehu a prudkým vetrom.
V lete lejak, v zime sneh
Múzejníci strechy na objektoch v rámci svojich možností postupne opravujú. Teraz majú pred sebou tvrdší oriešok, opravu poškodenej šindľovej strechy na najväčšej stavbe v skanzene, ktorým je kaštieľ z Parížoviec. Strecha je natoľko znehodnotená, že ju múzejníci musia opraviť úplne celú.
„Pri prudkých prívalových dažďoch cez poškodenú strešnú krytinu zateká do interiéru. V zime zasa do podkrovia zafukuje sneh, ktorý treba pracne ručne vynášať.
Ak by sa roztopil, voda by znova zatiekla dovnúra,“ opísala podmienky vo vzácnom kaštieli Naďa Somorová, projektová manažérka Liptovského múzea v Ružomberku, pod ktoré patrí pribylinský skanzen.
Strešné trámy vymieňať nemusia
Strecha kaštieľa má netypické členenie a plochu až tisícšesťsto metrov štvorcových. Strešné trámy nie sú viditeľne poškodené, takže múzejníci odoberú len staré šindle a laty.
„Potom dáme nové latovanie, na ktoré položíme difúznu fóliu. Mala by zabrániť zatekaniu a podfukovaniu snehu do podkrovných priestorov,“ priblížila Somorová.
Na nové laty nabijú ručne štiepaný šindeľ, ktorý chcú klásť dvojmo. Strechu potom natrú vodeodolným náterom. Pri správnom ošetrovaní by mala nová šindľová strecha vydržať dve až tri desaťročia.
Strechu opravia po častiach
Na kompletnú výmenu strechy potrebujú približne 170-tisíc eur. Pre vysokú sumu rozdelili opravu na viac častí. Múzeu finančne pomohlo ministerstvo kultúry, ktoré poskytlo 53-tisíc eur na prvú etapu.
Začnú najprv s 500 metrami štvorcovými nad západnou časťou kaštieľa. Krytinu zhodia najskôr na jeseň, keď sa skončí letná turistická sezóna.
Trvajú na tradičných výrobných postupoch
Zohnať spoľahlivých majstrov, ktorí dokážu vyrobiť veľké množstvo kvlitných šindľov, ale nie je dnes také jednoduché ako kedysi.
Múzejníci trvajú na ručne štiepaných šindľoch a dodržaní technologických postupov pri výrobe. „Používali ich pri stavbách aj naši predkovia,“ priblížila Somorová.
Remeselníkov budú hľadať prostredníctvom verejného obstarávania. „Chceme vybrať takých majstrov, ktorí odvedú perfektnú prácu a dokážu garantovať aj životnosť strechy. O zákazku sa budú môcť uchádzať len firmy so skúsenosťami s rekonštrukciou šindľových striech na historických objektoch, napríklad hradoch, zámkoch či kostoloch,“ dodala.
