LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Organizované rybárstvo už dlho nie je len o love rýb, dokonca ani o modernej podobe tohto koníčka v zmysle zásady – chyť a pusť.
Pohľad do činnosti jednej liptovskej miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu poukazuje na mnohé iné aktivity.
Stráž na pytliakov
Plánované letné preteky pre 385 členov miestnej organizácie v Liptovskom Hrádku, medzi ktorými je 19 žien a 48 detí, je len akousi odmenou za celoročnú prácu. Spojené sú každoročne s varením guláša.
„Pravidelne kosíme brehy jazierka pri hrade, čistíme brehy rieky Váh a potokov Belá, Bocianka či Hybica, robíme kontrolné lovy v chovných potokoch,“ naznačoval rozsah prác Vlasťo Martan, tajomník organizácie.
Dodal, že veľa času zaberie aj kontrola revírov rybárskou strážou, aby pytliaci nechodili do ich vôd a aby rybári dodržiavali pravidlá lovu. Strážiť a kontrolovať musia rozsiahle územie, veď Liptovskohrádočania obhospodarujú vodné toky s rozlohou vyše sto hektárov.
Zarybňovanie
V prvom polroku rybári do viacerých vodných tokov vypustili tisíce kusov pstruha potočného, lipňa a pstruha dúhového.
„V zarybňovaní budeme pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Tohto roku sme na túto činnosť vyčlenili 13-tisíc eur,“ povedal V. Martan.
Rybárov ale trápi, že námaha a peniaze vynaložené na zarybňovanie sa v plnom rozsahu neprejavujú vo zvýšenom objeme rýb vo vodných tokoch.
Na vine je vysoký počet rybožravých predátorov v ich revíroch najmä vydier, kormoránov, čajok a volaviek. Čím viac týchto lietajúcich a vodných dravcov sa usídli v okolí liptovských riek a potokov, tým viac rýb im padne za obeť a tým menej rýb ostane pre rybárov.
„Zložité tiež je priznanie peňažných náhrad od ministerstva životného prostredia za škody spôsobené rybožravými živočíchmi,“ konštatoval V. Martan.
Škodlivé elektrárne
Pritom umelé zarybňovanie vodných tokov nie je z pohľadu zdravého vývinu rýb najsprávnejšie. Narúša totiž genetickú štruktúru populácie rýb v danom toku. Namiesto prirodzeného výberu sú rybárske organizácie nútené umelo zarybňovať vody násadami, ktoré nie sú pôvodné.
Napriek tomu je zarybňovanie nutnosťou nielen kvôli rybožravým živočíchom. Počty rýb v tokoch znižujú aj malé vodné elektrárňne. Aj v liptovskohrádockom revíre tieto zariadenia prerušujú trasy rýb na pôvodné neresiská.
„Prietokové kanály elektrární je potrebné aspoň trikrát ročne vypláchnuť, aby sa odstránili usadeniny. Samozrejme, aj s rybou násadou, ktorá už hať spätne neprekoná,“ poznamenal V. Martan.
Vinou vodných elektrární sa údajne mení zloženie dostupnej potravy vodných živočíchov, v stojatých vodách sa množia organizmy, ktoré sú pôvodcami rôznych chorôb.
Navyše, kým prúdiaca voda sa pri bežnom styku so vzduchom okysličuje, pri nádržiach vodných elektrární k takému procesu nedochádza. Elektrárne teda neprečisťujú vodu, práve naopak, zhoršujú jej hodnoty.
Všetky tieto nedostatky zle vplývajú na kvalitu vodných tokov a života v nich. A čiastočne znehodnocujú snaženie sa rybárov miestnej organizácie v Liptovskom Hrádku.
